Správa britskej geologickej služby odhadla, že v panve Weald, ktorá sa tiahne v širokom východozápadnom páse v grófstvach Kent, Východný a Západný Sussex, Surrey a Hampshire južne od Londýna, môže byť 2,2 (vyše 300 miliónov ton) až 8,6 miliardy barelov (takmer 1,2 miliardy ton) ropy. [Na porovnanie, v roku 2013 sa v Rusku vyťažilo 523,3 miliónov ton ropy.] Teoreticky by tak ložisko mohlo pokrývať celú britskú spotrebu okolo 1,6 milióna barelov (zhruba 220-tisíc ton) denne až 15 rokov.
Ide však o jednu z najbohatších oblastí Británie, ktorá je navyše tradičnou voličskou základňou vládnucich konzervatívcov, pripomína agentúra Reuters.
Británia v súčasnosti ťaží v Severnom mori okolo 800-tisíc barelov (necelých 110-tisíc ton) ropy denne a produkcia z týchto ložísk výrazne klesla z maxima 2,8 milióna barelov (takmer 383-tisíc ton) denne na konci 90. rokov. Veľká Británia už zo Severného mora od 70. rokov vyťažila 45 miliárd barelov (6,16 miliardy ton) ropy a tamojšie zásoby sú už dosť vyčerpané. Väčšina britských severomorských ropných polí by navyše v prípade úspechu referenda o samostatnosti pripadla Škótsku.
Británia sa tak inšpiruje Spojenými štátmi, ktoré v posledných rokoch zažívajú „bridlicovú revolúciu“. Tá najskôr prudko zvýšila ťažbu plynu a znížila jeho ceny. Neskôr zvrátila klesajúci trend ťažby ropy. USA teraz ťažbu ropy prudko zvyšujú a spejú k tomu, aby sa znova stali jej najväčším svetovým producentom.
Britské ťažobné firmy sa už dlhšie pripravujú na ťažbu bridlicového plynu, ale prísna regulácia a byrokratické prekážky doteraz ťažbe bránia. Vlani britskí geológovia odhadli objem zásob zemného plynu v bridlicových horninách len v jednej oblasti v severnom Anglicku na 37 biliónov metrov kubických, čo by pri desaťpercentnej výťažnosti stačilo krajine na pokrytie spotreby zhruba na 50 rokov.
„Británia potrebuje viac domácich zdrojov energie. Rozvoj bridlíc zabezpečí pracovné miesta a podnikateľské príležitosti,“ povedal v piatok námestník ministerstva energetiky Michael Fallon.
Zdroj: SITA/AP
Ťažba z bridlicových zdrojov plynu a ropy štepením hornín pomocou takzvaného frakovania však v Británii naráža na odpor zelených a miestnych obyvateľov, hoci sa už roky využíva v menšom rozsahu na zlepšenie výnosov konvenčných vrtov ropy a plynu a na využívanie geotermálnej energie. Využitiu nových pevninských zdrojov navyše bráni nadmerná byrokracia a povinnosť dohodnúť sa o využití ložísk so všetkými majiteľmi pozemkov. Tí pritom na rozdiel od USA nevlastnia nerastné zdroje pod svojimi pozemkami, takže nemajú právo na ich predaj.
Vláda preto navrhuje umožniť ťažiarom vŕtať do hĺbky viac ako 300 metrov bez povolenia vlastníkov pôdy. Frakovanie a hlboké horizontálne vŕtanie bez povolenia vlastníkov má byť možné od hĺbky 1,5 kilometra. O vládnom návrhu má byť trojmesačná verejná diskusia.
V snahe zmierniť odpor miestnych ľudí vláda uviedla, že ťažobné firmy, ktoré sa zaujímajú o bridlicové ložiská, navrhli zaplatiť obciam 20-tisíc libier (takmer 25-tisíc eur) za každý vrt na ich území, ktorý sa bude pod zemou horizontálne rozprestierať v dĺžke nad 200 metrov. Už v súčasnosti musia ťažiari používajúci frakovanie zaplatiť miestnym komunitám 100-tisíc libier (vyše 123-tisíc eur) a dávať im jedno percento príjmov z každého vrtu.
„Nové návrhy zjednodušia procedúry, ktoré sú nákladné, časovo náročné a novým metódam podzemných vrtov neprimerané,“ uviedlo britské ministerstvo pre energetiku a zmenu klímy. „Firmy získavajúce ropu, plyn a geotermálnu energiu budú môcť preskúmať ich potenciál a na oplátku poskytnúť komunitám dobrovoľné platby za umožnenie prístupu,“ dodal úrad.
