Minister Korčok uviedol, že o nasadení jednotiek NATO na území Slovenska sa uvažuje. Bližšie informácie minister poskytnúť nechcel. Zdôraznil, že zatiaľ ide len o úvahy.
„To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch.
„Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej," uviedol.
Kde stojí v potenciálnom konflikte opozícia?
Korčok na neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach.
„Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné," zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.
„Máme politického oponenta, ktorý neváha mobilizovať ľudí strachom a absolútne nehovorí, kde v celej kríze stojí. My to nerobíme len tak, aby sme tu niekoho nahnevali. Bojujeme o princíp, ktorý je dôležitý pre Slovenskú republiku,“ vysvetlil.
Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom (26. januára) zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.
Úvahy NATO
O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po tisíc vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.
O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo - chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov Aliancie - dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.
USA a NATO odmietli požiadavku Ruska
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.
Americký veľvyslanec v Moskve John Sullivan odovzdal ruskej diplomacii písomnú odpoveď Washingtonu na požiadavku Moskvy ohľadom poskytnutia bezpečnostných záruk v stredu večer. Ruský šéf diplomacie Lavrov na to reagoval so slovami, že „odpovede Spojených štátov na bezpečnostné návrhy Ruska nemajú pozitívnu reakciu na kľúčovú požiadavku neprípustnosti rozširovania NATO".