Predstavte si stavebnicu Merkur, ale stvorenú pre bohov. Listy rotorov dlhé, ako je londýnsky Big Ben vysoký, rotory a časti veží s veľkosťou školských budov, hriadele a generátory také ťažké, že sa musia každých 20 minút otáčať, aby ich vlastná hmotnosť nerozdrvila.
Všetky tieto gigantické dielce sú roztrúsené na ploche s rozlohou 150 futbalových ihrísk. Keď ich spoja vzniknú z nich konštrukcie vysoké ako Eiffelova veža, ibaže užitočnejšie.
Milióny domácností
A nebudú stáť na parížskych Marsových poliach, ale niekde v Severnom mori. Vitajte v dánskom Esbjergu, centre produkcie európskej pobrežnej veternej energie. Dve tretiny turbín, ktoré sa v súčasnosti otáčajú pri pobreží Esbjergu, postačujú na napájanie 40 miliónov európskych domácností, zostavili v tomto prístavnom meste so 72-tisíc obyvateľmi.
A bohovia z Esbjergu ešte len začali majstrovať. Prevádzkovateľ miestneho prístavu plánuje do roku 2026 jeho kapacitu takmer strojnásobiť, aby prístav zvládol všetky projekty súvisiace s produkciou veternej energie. Spoločnosť Meta kúpila pri Esbjergu 212 hektárov poľnohospodárskej pôdy, aby pre svoje sociálne siete vybudovala dátové centrum napájané z obnoviteľných zdrojov. Téme sa venuje The Economist.
Už kladú káble
Na mori už kladú káble, ktorými bude do Nórska prúdiť 30 percent medzinárodnej dátovej prevádzky. Pri určitej dávke strategického myslenia a s trochou šťastia by sa z konštelácie pri Esbjergu postupne mohla vzniknúť nová severomorská ekonomika.
Európe by to pomohlo dosiahnuť jej ambiciózne ciele v oblasti klímy a eliminovať jej energetickú závislosť od krajín ovládaných tyranmi, ako je ruský prezident Vladimir Putin. A vytvorením alternatívy k prskajúcemu francúzsko-nemeckému motoru by to mohlo zmeniť politickú a ekonomickú rovnováhu starého kontinentu.
Severné more bolo odjakživa ekonomicky významné. Na jeho brehoch sa rozprestiera šesť európskych krajín – Belgicko, Británia, Dánsko, Nemecko, Holandsko a Nórskom – je to miesto, kde sa pretínajú mnohé dôležité námorné trasy. V 20. storočí objavili pod morským dnom ropu a plyn. Británia a Nórsko, dvaja najväčší producenti vyťažili v 90. rokoch minulého storočia celkovo šesť miliónov barelov ropy denne, čo je o polovicu viac ako v súčasnosti vyťažia Spojené arabské emiráty.
Ropa dochádza
Teraz, keď sa tento zdroj ropy pomaly vyčerpáva a aj dopyt po tom, čo zostalo, v dôsledku obáv o zmenu klímy klesá, rozbúrená vodná plocha nachádza nové lukratívne využitie. Spoločnosti podnikajúce v tejto oblasti tentokrát stavili na zdroj, ktorý je v Severnom mori nevyčerpateľný.
Je ním hrozné počasie. S priemernou rýchlosťou vetra desať metrov za sekundu je toto more jedným z najveternejších miest na svete. Dno Severného mora je navyše väčšinou mäkké, čo uľahčuje pripevnenie veterných turbín (plávajúce turbíny ešte nie sú príliš rozšírené).
V roku 2022 vydražili krajiny z oblasti Severného mora kapacitu 25 gigawattov elektrickej energie. Na najbližšie tri roky sú už naplánované dodávky v hodnote takmer 30 gigawattov. Na májovom stretnutí v Esbjergu sa Európska komisia a štyri krajiny hraničiace so Severným morom dohodli, že do roku 2050 nainštalujú zariadenia, ktoré vyprodukujú 150 gigawattov veternej energie, čo je päťkrát viac ako v Európe a trojnásobok súčasnej produkcie na celom svete.
Elektrina a vodík
V konečnom dôsledku by energetický systém Severného mora mohol dostať podobu súostrovia „energetických ostrovov“ produkujúcich elektrinu a vyrábajúcich vodík. Ten by sa na pobrežie prepravoval loďami alebo potrubím.
Podľa nórskej výskumnej organizácie SINTEF sa v súčasnosti posudzuje až desať takýchto projektov. Tender na North Sea Energy Island (severomorský energetický ostrov), teda umelý atol vzdialený 100 kilometrov od dánskeho pobrežia, má byť vypísaný v roku 2023. Atol bude slúžiť ako uzol pre desať okolitých veterných fariem s prepojením na okolité krajiny.
Ďalšie dôležité správy
