Voľby v značne izolovanej krajine sú považované za formalitu. V každom volebnom obvode sa o mandát uchádza len jeden kandidát vybraný vládnucou Kórejskou stranou práce. Voliči mu môžu vo svojich obvodoch vyjadriť len podporu alebo - čo sa deje veľmi zriedka - prejaviť nesúhlas s ním.
Pri voľbách v roku 2014 sa do parlamentu nechal zvoliť aj vodca Kim Čong-un. Najvyššiu moc v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) naňho po smrti jeho otca Kim Čong-ila preniesli už koncom roka 2011. Pozorovatelia v Južnej Kórei očakávajú, že Kim do nového ľudového zhromaždenia privedie ďalších vlastných stúpencov.
Členovia severokórejského parlamentu sa zvyčajne schádzajú len jeden- alebo dvakrát do roka. Na zasadnutiach v prevažnej miere iba potvrdzujú vopred pripravené rozhodnutia vedenia štátu.
Účasť na posledných voľbách v roku 2014 dosiahla podľa oficiálnych údajov 99,97 percenta, keď v nich nehlasovali len tí, ktorí boli v zahraničí alebo „pracovali na mori“, napísala vtedy štátna tlačová agentúra KCNA. A 100 percent odovzdaných hlasov bolo v prospech schválených kandidátov.
Vzhľadom na úplnú absenciu volebnej súťaže je hlasovanie podľa analytikov organizované prevažne ako politický rituál, umožňujúci štátnym predstaviteľom tvrdiť, že majú mandát od občanov.
Pozorovatelia tiež uviedli, že Pchjongjang by mohol toto politické podujatie využiť na posilnenie "národnej súdržnosti" a opätovné vyjadrenie podpory obyvateľov pre vodcu krajiny, najmä po neúspechu februárového summitu Kima s prezidentom USA Donaldom Trumpom vo Vietname. Výsledky volieb v roku 2014 boli oznámené dva dni po hlasovaní.
