Nesmelo sa fotiť ani na železničných staniciach. Teraz však môžu cudzinci s fotoaparátmi behať aj po pchjongjangskom letisku priamo po ploche medzi zaparkovanými naleštenými lietadlami. A domáca ochranka si na tvár namiesto prísnych pohľadov nasadila povinný úsmev. Veď ide o biznis.
Donedávna nemožné: cudzinci pobehujú v Pchjongjangu medzi lietadlami Zdroj: Peter Pšenica
Novinka aj pre skalných
Vo svete je veľa takzvaných spotterov, fanúšikov letectva, pútnikov od letiska k letisku, ktorí si fotia všetko, čo lieta. Tí najskalnejší a najsolventnejší boli už všade, s výnimkou Krajiny rannej sviežosti, starého názvu krajiny, ktorý Severná Kórea hrdo používa.
Pretože krajina zúfalo potrebuje tvrdú menu, bola ochotná otvoriť svoje letiská aj pre spotterov z Európy či Austrálie. Napokon pri permanentnom satelitnom monitorovaní leteckej prevádzky aj tak niet čo utajovať.
Preto londýnska cestovka Juche Travel Services, špecialista na turistické zájazdy do KĽDR, hodila v pohode na druhú polovicu októbra do predaja ďalší zájazd pre fanúšikov lietania. Je čo vidieť, lebo miestne aerolínie Air Koryo lietajú stále na sovietskych „oldtimeroch“, ktoré sú v Rusku už v šrote.
Namiesto tohoročného očakávaného letu v Il-62 dal Kim Čong-un pri ceste na samit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Singapure prednosť čínskemu boeingu 747 Zdroj: Peter Pšenica
Aerolinky, čo takmer nelietajú
Turbovrtuľový IL-18 bol dodaný ešte v roku 1960, Tu-154 v roku 1975 a štyri Il-62 (z toho dva vo VIP verzii) od roku 1982. Napriek veku však veľmi nenalietali. Dopyt po domácich letoch bol minimálny a sieť zahraničných letov bola tiež malá a po rozpade socialistického bloku sa ešte zredukovala.
Air Koryo má síce 16 sovietskych lietadiel siedmich rozličných typov pre cestujúcich, ale týždenne štartujú iba desať ráz. Len do Pekingu a Šenjangu v Číne, Vladivostoku v Rusku a výnimočne aj na nejaký charter. Zväčša v pokoji odpočívajú aj tri nákladné Il-76.
Kórejské štátne aerolínie sú medzi 681 hodnotenými dopravcami jediné na svete, ktoré v roku 2014 dostali od britskej analytickej spoločnosti Skytrax najhoršie možné hodnotenie – jednu z piatich možných hviezdičiek. Vo flotile majú iba dve novšie Tu-204, ktoré by mohli lietať aj do krajín Európskej únie. Ostatné sú na čiernej listine Európskej komisie.
Učia sa zarábať
To je dostatočný dôvod pre solventnejších dobrodružných spotterov z Európy či Austrálie, aby sa do Severnej Kórei vydali. Štvordňový pobyt stojí 1 359 eur, plus 50 eur za víza. Predĺženie o ďalšie tri dni s klasickým turistickým (neleteckým) programom znamená príplatok 264 eur. Pretože sa musí dostať z Európy do Pekingu, kde sa cesta začína, musí si navyše ešte kúpiť spiatočný let najmenej za 350 eur a Austrálčan platí podľa dopravcu najmenej dvojnásobok.
Základná cena je len za pobyt a fotografovanie letiska v hlavnom meste, prehliadku tamojších atrakcií a jednodennú autobusovú okružnú jazdu s párminútovými fotopauzami na vnútroštátnych letiskách. Lietadlá sú však pripravené aj vzlietnuť.
Tridsať minút letu do prístavu Wonsan tridsať minút nazad stojí podľa typu lietadla od 100 do 300 eur. Možno si kúpiť viac letov. Navyše aj vyhliadkový let vrtuľníkom či ultraľahkým lietadlom nad hlavným mestom.
Severokórejčania sa dobre učia obchodovať. Treba navštíviť hlavný pamätník Mansudae a kúpiť kytičku za 5 eur. Cestovka odporúča aj prepitné 10 eur na deň vodičovi autobusu a sprievodcovi. O Severnú Kóreu je záujem, nuž pripravujú aj pravidelné tematické zájazdy. Na oslavy prvého mája, miestnu spartakiádu, filmový festival, nový rok... i pre fanúšikov letectva a pred pár rokmi vozili aj milovníkov železníc.
