V demokratickejších krajinách však ide o pálčivú otázku: priemerná americká domácnosť vstupuje do penzie s úsporami vo výške 12-tisíc dolárov, čo je menej, než priemerný ročný zárobok. Nápaditá esej zo Scientific American preto navrhuje prepojiť behaviorálnu ekonomiku a moderné technológie: čo tak ľuďom poskytovať dobrý pocit za to, že denno-denne usporia aspoň malú čiastku? Samozrejme, cez appku.
Internet je skvelý priestor pre podvodníkov: platiť sa dá anonymne, objednávať služby možno anonymne... ako sa však v takomto prostredí chrániť pred tým, aby podvodníci zaplatili podvodníkom? Aj na to samozrejme existuje technologické riešenie: hodnotenie rizikovosti objednávateľa. IT systém dokáže vyhodnotiť, ako veľmi „zadávateľ služby“ klame o svojej polohe či dôveryhodnosti. Zaplatiť za takéto služby možno samozrejme taktiež anonymne.
Genetika je novým IT – priťahuje investorov aj výskumníkov, ktorí hľadajú praktické využitie. Ako však vôbec jednoznačne prepojiť gény s chorobami? Snahu hľadať štatisticky významné korelácie medzi génmi a zdravotnými záznamami dokumentuje New York Times. Záver neznie pre Slovensko nádejne: širšie uplatnenie genetiky brzdí biedny stav elektronickej dokumentácie v USA. Oproti Slovensku je pritom USA v elektronizácii zdravotníctva o niekoľko svetelných rokov napred.
Jedným z dôležitých, aj keď na Slovensku menej viditeľných úspechov aplikovanej genetiky je firma 23andMe, ktorá ponúka verejne dostupnú analýzu DNA pre kohokoľvek (vrátane Slovákov). Za sto dolárov plus poštovné môže človek zistiť, pri akých chorobách má zvýšenú pravdepodobnosť výskytu, prípadne na čo si dávať so stúpajúcim vekom pozor. A dokáže nájsť i prepojenia na príbuzenstvo po celom svete. Akurát americká agentúra pre kontrolu liečiv chce podobné služby zakázať – aspoň kým ich oficiálne nepovolí. Pre istotu. Napriek tomu, že sa pacient nedostáva do žiadneho rizika (pre testy poskytuje slinu). Podrobná analýza Tylera Cowena obsahuje kôpku ďalších liniek pre všetkých, ktorých problematika zaujíma hlbšie.
A nakoniec niečo z Európy: Škóti na budúci rok chystajú referendum o samostatnosti, aj keď podpora pre ňu je zatiaľ len zhruba tretinová. Ak by sa ale krajine podarilo oddeliť sa od Anglicka, čaká ju v dnešnej Európe nezávideniahodná situácia: presvedčiť investorov, aby kupovali jej dlhopisy. Fakt, že Škóti sú legendárni sporivci očividne nestačí. O ekonomických rizikách škótskej nezávislosti píše Tim Harford.
Kniha na tento víkend poteší fanúšikov matematiky – a Simpsonovcov. Komu to príde ako zvláštna kombinácia, toho autor Simon Singh a jeho nové dielko The Simpsons and Their Mathematical Secrets rýchlo presvedčí o opaku. Popularizátora matematiky – v češtine vyšli jeho pútavé diela Kniha kódů a šifer a Velká Fermatova věta – zaujalo, že medzi scenáristami je množstvo vyštudovaných matematikov, ktorí nenápadne vkladajú zložité matematické problémy priamo na obrazovku. S. Singh vo svojom typickom štýle podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje aj tie komplikovanejšie myšlienky (vo Veľkej Fermatovej vete sa musel úspešne vysporiadať aj s objasnením desaťrozmerného priestoru) a pretkáva ich množstvom anekdot a úryvkami z rozhovorov s autormi animovaného seriálu. Časť knihy sa dokonca venuje hľadaniu prepojenia medzi písaním vtipov a riešeniu matematických hádaniek (je tam viac podôb, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať). Povedané jazykom knihy: radosť z knihy a rýchlosť jej čítania je priamo úmerná vzťahu čitateľa k matematike a Simpsonovcom. Komu sa máli, kniha sa dotkne i ďalšieho dielka autorov Simpsonovcov, kultovej Futuramy.
Simon Singh: The Simpsons and Their Mathematical Secrets Zdroj: Amazon
