Vo februári minulého roka začali opatrovateľky v domove dôchodcov Svartadalens v Göteborgu pracovať šesť hodín denne za plat, ktorý dostávajú za osem hodín. Radnica s finančnou podporou švédskej vlády pred začiatkom experimentu verila, že zamestnanci by mali byť výkonnejší a menej chorí. „Chceme dosiahnuť, aby sme mali zdravší a šťastnejší personál,“ povedal pred dvoma rokmi pre denník Washington Post zástupca mesta Mats Pilhem.
V týchto dňoch sa po roku vyhodnotili prvé pracovné výsledky a spokojnosť 65 opatrovateliek. Tie porovnali s kontrolnou skupinou v podobnom zariadení, kde ale opatrovateľky nemali nárok na šesťhodinový pracovný čas. Experiment skutočne naplnil vysoké očakávania.
64-percentné zlepšenie produktivity
Opatrovateľky, ktoré pracovali len šesť hodín denne, boli o polovicu menej dní na PN ako ich kolegyne v kontrolnej skupine. Tieto opatrovateľky boli viac oddýchnuté a menej vyčerpané – dovolenku si brali s 2,8-násobne nižšou pravdepodobnosťou ako opatrovateľky v kontrolnej skupine, čo pre agentúru Bloomberg potvrdil vedec Bengt Lorentzon, ktorý sa na projekte zúčastnil. „To, že sú sestry v práci viac času a sú zdravšie, znamená, že kontinuita (pri pracovných zmenách) sa zvýšila. To znamená vyššiu kvalitu starostlivosti,“ povedal pre agentúru.
Menej prekvapivé preto bolo zistenie, že vedci zaznamenali u sestier o 20 percent vyššiu mieru spokojnosti a šťastia v práci. Efekt sa prejavil v praxi tým, že mali viac entuziazmu a energie pre klientov domova dôchodcov a práca ich nevyšťavila do takej miery, že sa už nevládali venovať vlastnej rodine. Vedci zaznamenali u „zvýhodnených“ opatrovateliek až 64-percentné zlepšenie produktivity práce, čoho výsledkom bol bohatší program a aktivity pre seniorov.
Starostlivosť o starších ľudí, z ktorých väčšina trpí demenciou, vyžaduje neustálu ostražitosť a kreativitu. Šesťhodinový pracovný deň umožňuje udržať vyšší štandard starostlivosti. „Nemôžete dovoliť starším ľuďom, aby sa znervózňovali, v opačnom prípade to bude zlý deň pre všetkých,“ zdôvodnila nutnosť neustále vymýšľať program pre dôchodcov ošetrovateľka Lise-Lotte Pettersson.
Aj napriek nesporným výhodám sa experiment tento rok skončí. Stredoľavá koalícia v Göteborgu stratila v mestskom zastupiteľstve väčšinu a konzervatívci spolu s liberálmi sú pevne presvedčení, že ide len o plytvanie peniazmi. Experiment len na jeden rok totiž má stáť osem miliónov švédskych korún, čo je asi 860-tisíc eur. „Je to ako žiť vo svete, kde pršia peniaze z neba,“ citoval nemenovaného poslanca britský denník The Guardian.
Švédsko je pokusným králikom skrátenej pracovnej doby Zdroj: flickr.com/Håkan Dahlström
Experimenty už prebehli aj bez vedcov
Výnimočnosť skráteného pracovného času v Svartadalense je v tom, že výsledky skúmajú vedci. Podobné experimenty ale fungujú vo Švédsku aj na vlastnú päsť. Priekopníkom je sieť servisov automobilky Toyota v Göteborgu, kde bola skrátená pracovná doba zo 40 na 30 hodín týždne už pred 14 rokmi.
Pracuje sa na dve zmeny: od šiestej do dvanástej a od obeda do osemnástej večer. Regionálny šéf servisov automobilky Martin Banck tvrdí, že tento model je výhodný pre všetky strany: pre zamestnancov, ktorí sú odpočinutejší a robia menej chýb a aj pre zákazníkov, ktorých objednávky sú spracované rýchlejšie.
„Zamestnanci sa cítia lepšie, je tu nízka fluktuácia a je ľahšie nájsť nových ľudí,“ povedal vlani pre denník The Guardian M. Banck. Tým, že pracovná doba sa rozdelila na čas, keď nie sú na cestách dopravné zápchy, zamestnanci cestujú do práce kratšie a sú výkonnejší. „Všetci sú šťastní,“ dodal ich šéf.
Zisk servisných stredísk odvtedy vzrástol o 25 percent. Tieto reči nie sú len PR od šéfa. Skrátený čas si pochvaľujú aj samotní pracovníci. Sandra Andersson nastúpila do firmy v roku 2008 a tvrdí, že je úžasné skončiť už na obed. Následne môže ísť na pláž a venovať sa rodine.
Ďalším príkladom je start-up Brath, ktorý sa zameriava na optimalizáciu internetového vyhľadávania. Jeho šéfka Mária Brath na firemnom blogu napísala, že šesťhodinový pracovný týždeň je skvelý, pretože teraz nemajú problém nájsť na trhu nových zamestnancov a ponúkať im extrémne platy. „Veríme, že ak si už zvyknete na to, že máte viac času, nechcete o tento benefit prísť. Takže dúfame, že ide o dobrý dôvod u nás zostať,“ tvrdí. Je navyše presvedčená, že nikto nie je schopný byť kreatívny a produktívny osem hodín v kuse.
Inšpirovať sa nechala aj vývojárska firma Filimundus zo Štokholmu, ktorá skrátenú pracovnú dobu zaviedla pred dvoma rokmi. „Pracovať osem hodín denne nie je také efektívne, ako by si niekto mohol myslieť,“ povedal šéf firmy Linus Feldt. S cieľom zamedziť tomu, aby sa zamestnanci flákali aj v skrátenej dobe, prijali opatrenia: zamestnanci nesmú tráviť pracovný čas na sociálnych sieťach, ďalej došlo k obmedzeniu osobných stretnutí a ďalších možných podnetov na rozptyľovanie. To všetko so zámerom, aby boli zamestnanci motivovaní k intenzívnejšiemu pracovnému nasadeniu.
Systém v meste Kiruna zrušili politici
Už v roku 1989 sa asi najznámejší experiment udial v domove dôchodcov v 16-tisícovom švédskom meste Kiruna. Banské mesto na severe krajiny zaviedlo opatrenie pôvodne preto, aby sa zladila pracovná doba ošetrovateliek s pracovnou dobou ich manželov v baniach. V roku 2005 sa ale mesto vrátilo späť k osemhodinovým úväzkom a Kiruna je spomínaná ako príklad nefunkčnosti projektu.
Podľa vtedajšieho vyjadrenia zástupcov mesta neboli účinky na zdravie pracovníkov jasne preukázateľné a projekt bol finančne náročný. Šlo ale skôr len o politické rozhodnutie po voľbách ako rozhodnutie na základe vedeckých dát.
Jednu nevýhodu skráteného pracovného času však nemožno opomenúť. Žiada si zvyčajne prijatie ďalších zamestnancov, čo znamená pre zamestnávateľov (verejnej správy a firiem) niekedy vyššie náklady (platy sú na úrovni osemhodinovej šichty a rovnako z nej sú odvádzané aj odvody).
Meranie ekonomických výhod je trocha komplikované. Vyššie náklady na odvodoch a daniach by mali byť vyvážené vyššou produktivitou zamestnancov, menšou fluktuáciou a nižšou chorobnosťou. Ak je však o prospešnosti modelu firma presvedčená, môže ho predávať ako sociálny benefit, aby prilákala do firmy tých najlepších na pracovnom trhu.
To, ako sa firma rozhodne, je už na nej, ale nemala by to preháňať ani s rozhodnutím predlžovania pracovnej doby. John Pencavel zo Stanford University totiž zistil, že výkon zamestnanca prudko klesá, keď odpracuje týždenne viac ako 50 hodín. Ak prekročí jeho pracovný čas 55 hodín, môže to rovno zabaliť aj on, aj firma. Efekt dodatočnej práce je natoľko mizivý, že je úplne jedno, či niekto odpracuje 70 hodín, alebo 55 hodín týždenne.
Navyše zo štúdie expertov z University College London vyplýva, že pri kratšom pracovnom čase klesá riziko vážnych ochorení. Ľudia, ktorí trávia v zamestnaní okolo 55 hodín týždenne, zaznamenali až o tretinu vyššie riziko mozgovej mŕtvice ako tí, ktorí pracujú 35 až 40 hodín. S časom stráveným v práci rastie aj riziko kardiovaskulárnych ochorení.
