Rok po tom, čo Salvador prijal bitcoin ako zákonné platidlo je oblasť, kde malo byť vybudované prvé mesto kryptomien na svete stále iba džungľou. „Bitcoin City“ malo byť daňovým rajom pre kryptoinvestorov a ťažiarov. Pre mnohých sa namiesto toho stal symbolom hlúposti, keďže bitcoin výrazne stratil zo svojej hodnoty.
"Tento experiment bol veľmi riskantný, príliš riskantný pre chudobnú krajinu," povedal Oscar Picardo, riaditeľ Inštitútu vedy, technológie a inovácií na súkromnej univerzite Francisca Gavidiu.
Plán sa navyše nestretáva ani s podporou obyvateľov miesta, kde má vzniknúť nové mesto. Podľa nich väčšina krajiny výhody nepocíti. „Nám chudobným to vôbec neprospieva,“ dodal miestny rybár a farmár.
Bitcoin padol
Keď Salvádor, jedna z najchudobnejších krajín Latinskej Ameriky, prijal bitcoin ako zákonné platidlo 7. septembra 2021, kryptomena bola blízko hodnoty 47-tisíc dolárov. O rok neskôr má hodnotu menej ako polovicu, keď sa pohybuje v okolí 20-tisíc dolárov.
Bukeleho vláda to odmietla komentovať a ubezpečila, že ide o dlhodobý plán. Tvrdí, že bitcoinová politika prilákala investície, znížila bankové provízie na nulu, zvýšila cestovný ruch a podporila finančnú inklúziu. Pokles ceny však zvýšil finančné riziko Salvádoru zaplatiť 1,6 miliardy dolárov pri štátnych dlhopisoch splatných v rokoch 2023 a 2025.
Medzinárodný menový fond vyzval Salvádor, aby zmenil status bitcoinu ako zákonného platidla s odvolaním sa na finančné, ekonomické a právne obavy.
Používanie kryptomeny sa tiež neuchytilo
Prieskum Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER) zistil, že iba 20 percent obyvateľov Salvádoru, ktorí si stiahli aplikáciu Chivo, vládnu bitcoinovú digitálnu peňaženku, ju naďalej používa aj po tom, čo minuli 30 dolárov, ktoré vláda poskytla na jej propagáciu.
Problém je aj na strane predajcov, keď aj napriek salvádorským zákonom, ktoré vyžadujú, aby všetky spoločnosti akceptovali kryptomenu, tak robí len 20 percent.
Vláda tiež povzbudila Salvádorčanov pracujúcich v zahraničí, aby posielali peniaze domov prostredníctvom vládnej peňaženky Chivo, keďže remitencie predstavujú až 26 percent HDP stredoamerickej krajiny, čo je jedno z najvyšších percent na svete.
Podľa štatistík centrálnej banky dostala krajina v období od septembra 2021 do júna 2022 remitencie v hodnote takmer 6,4 miliardy dolárov, z čoho boli menej ako 2 percentá prevedené digitálnymi kryptomenovými peňaženkami.
