Keď sa nemeckí obchodní šéfovia minulý mesiac dozvedeli o návrhu ministerstva hospodárstva na preverenie všetkých investícií spoločností smerujúcich do Číny v rámci nových opatrení, vyvolalo to rozruch a investičný návrh sa čoskoro odložil.

Rozruch spôsobila skutočnosť, že o opatreniach, ktoré by mohli mať veľké dôsledky pre nemecké firmy, neboli vedené dostatočné konzultácie.

Návrh na preskúmanie investícií, ktorý predložilo ministerstvo, mal za cieľ obmedziť transfery určitých technológií a vyhnúť sa zvyšovaniu závislosti v niektorých sektoroch.

Investície nemeckých spoločností v Číne

Markus Jerger, šéf Asociácie Mittelstand, ktorá je súčasťou aliancie zastupujúcej viac ako 900-tisíc malých a stredných firiem, varoval pred odklonom Nemecka od Číny.

Problémom sú aj investície korporátnych gigantov ako BASF a automobiliek BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen, ktoré chcú vytvoriť nezávislé miestne dodávateľské reťazce. Tieto spoločnosti boli spolu zodpovedné za tretinu všetkých európskych investícií v Číne v rokoch 2018 až 2021.

Nemecké investície a obchod v Číne dosiahli rekordné úrovne v prvej polovici roku 2022, pričom trend pokračuje naďalej. Počas stretnutia s Habeckom sa lídri veľkých podnikov snažili objasniť, že nie sú naivní, pokiaľ ide o Čínu, a snažia sa o diverzifikáciu.

Zníženie ekonomickej závislosti

Politici a vedúci pracovníci v Nemecku sa však vo všeobecnosti zhodli na tom, že krajina potrebuje znížiť svoju ekonomickú závislosť od Číny. Problémom je, ako môže Nemecko znížiť svoju závislosť bez toho, aby spôsobilo ďalšie škody ekonomike. Olaf Scholz sa navyše chce vyhnúť rozpútaniu studenej vojny s Čínou v štýle USA.

Ministerstvo hospodárstva zvažuje obmedzenie exportných a investičných záruk ako súčasť svojej novej čínskej stratégie. Nemecké spoločnosti Mittelstand však varujú, že by ich to tvrdo zasiahlo. Štúdia Rhodium uviedla, že menšie európske spoločnosti sa čoraz viac zdráhajú akceptovať rastúce riziká investovania v Číne.

Dialóg medzi vládou a biznisom

Vedúci predstavitelia biznisu uviedli, že by s nimi mal Berlín užšie spolupracovať v súvislosti s akýmikoľvek čínskymi opatreniami, no uľavilo sa im, že túto záležitosť konečne prediskutovali osobne s Habeckom.

Habeck sľúbil, že bude pokračovať v dialógu s podnikateľskou komunitou a ďalšie stretnutie bolo dohodnuté na prvý štvrťrok budúceho roka.

Cestou by podľa viacerých mohlo byť uzatvorenie nových dohôd o voľnom obchode, čo by pomohlo stimulovať obchod s inými krajinami namiesto toho, aby sa vláda snažila obmedziť svoje podnikanie v Číne.

Čína sa v roku 2016 stala najväčším samostatným obchodným partnerom Nemecka a v minulom roku predstavovala takmer 10 percent z 2,6 bilióna eur v obchode krajiny.