Rast ekonomiky eurozóny by mohol byť v nasledujúcich mesiacoch slabší. Jej strednodobý výhľad je neistý, pričom dominujú riziká poklesu, povedala prezidentka ECB Christine Lagardová. Ekonomika eurozóny v predchádzajúcich 18 mesiacoch prakticky stagnovala. Predpovedané oživenie hospodárstva sa tak nenaplnilo.
Slabý rast síce pomohol skrotiť nekontrolovateľnú infláciu, ale niektorí politici sa obávajú, že je už taký slabý že inflácia by mohla znova klesnúť pod cieľ ECB na úrovni dve percentá, podobne ako v rokoch pred pandémiou. „Údaje naznačujú, že hospodársky rast bude v krátkodobom horizonte slabší v dôsledku spomaľujúceho sa rastu v sektore služieb a pokračujúceho poklesu vo výrobe,“ povedala Christine Lagardová.
„Geopolitické riziká sú zvýšené, s rastúcimi hrozbami pre medzinárodný obchod,“ uviedla. Vzhľadom na otvorený charakter ekonomiky menovej únie predstavujú obchodné bariéry hrozbu pre výrobu a investície. Napriek tomu sa však prezidentka ECB domnieva, že môže dôjsť k určitému oživeniu hospodárstva euroregiónu, vďaka zvýšeným investíciám a spotrebiteľským výdavkom, ktoré poháňajú rastúce reálne príjmy. Inflácia, ktorá sa pohybuje tesne nad cieľom ECB, by mohla v poslednom štvrťroku vzrásť, ale v budúcom roku opäť klesne k dvojpercentnému cieľu banky, poznamenala Christine Lagardová.