Europoslanci v pondelok kritizovali šéfku Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardovú za úlohu, ktorú banka zohrala v boji s infláciou. Podľa niektorých je konanie banky nesprávne a „za krivkou“, píše Euractiv.
Lagardová, ktorá stojí na čele ECB od novembra 2019, sa v pondelok zúčastnila štvrťročného dialógu o menových otázkach v rámci hospodárskeho výboru Európskeho parlamentu v Bruseli.
Štvrťročný dialóg
Medziročná inflácia v eurozóne v auguste dosiahla 9,1 percenta. Ekonomická činnosť sa zatiaľ zdá byť zdravá, no ukazovatele dôvery podnikov prudko klesli a nadchádzajúca zima vo svetle narušenia dodávok elektriny či možnej recesie takisto nevyzerá najlepšie.
ECB v júli zvýšila úrokovú sadzbu o pol percenta a začiatkom tohto mesiaca o 0,75 percenta, čim výrazne sprísnila menovú politiku.
V tejto súvislosti si Lagardová od europoslancov vypočula vlnu kritiky.
Kritika europoslancov
Člen stredopravej frakcie ľudovcov (EPP) Luděk Niedermayer šéfke ECB povedal, že banka je vo svojom boji proti inflácii „za krivkou“, koná príliš neskoro a nedostatočne. Podľa neho výraznú časť inflácie riadi dopyt, čo umožňuje oveľa väčšie sprísnenie menovej politiky.
Lagardová poukázala na to, že ďalší nárast sadzby je pravdepodobný. Niedermeyerovi pripomenula, že vonkajšie šoky, akými sú pandémia ochorenia Covid-19 a ruská invázia na Ukrajinu, „poháňajú infláciu riadenú ponukou, a nie dopytom“.
Dodala, že hlavnou príčinou inflácie „je prevažne a do veľkej miery inflácia riadená ponukou“.
Protirečenie ECB
Na Lagardovej tvrdenie o inflácii riadenej ponukou zareagoval europoslanec z frakcie zelených (Greens/EFA) Rasmus Andresen. Ten poukázal na to, ako si ECB v rámci svojej monetárnej politiky protirečí.
„Zvyšovanie sadzby nezníži ceny energií, zvyšovanie sadzby nezníži ceny potravín, zvyšovanie sadzby nezničí monopoly, ktoré veľkým spoločnostiam umožňujú nadobúdať obrovské zisky, a zvyšovanie sadzby nepresvedčí Putina, aby ukončil túto vojnu,“ povedal Andresen.
Europoslanec takisto spochybnil účinnosť zvýšenia sadzby, keď má inflácia podľa samotných prognóz ECB do roku 2024 klesnúť späť na 2,3 percenta.
Lagardová vo svojej odpovedi Andresenovi pripomenula, že jej cieľom je inflácia na úrovni dvoch percent. Akékoľvek prekročenie tohto cieľa opodstatňuje zásah do menovej politiky, dodala, no zároveň uznala, že ECB nedokáže ovplyvniť ceny energií.
Podľa Lagardovej musela banka konať tým, že znížila dopyt a spravovala vývoj inflačných očakávaní. Aj keď uznala, že za infláciu do veľkej miery nemôže nadmerný dopyt, tak presadzovala jeho zníženie. To v praxi znamená menší hospodársky rast, nižší príjem a vyššiu úroveň nezamestnanosti, uzatvára Euractiv.
Ďalšie dôležité správy
