Aktualizované 30. 9. 2011 o 15:12 výsledky hlasovania v Rakúsku

Slovensku sa podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča len ťažko podarí vyrokovať prípadnú výnimku z účasti na rozšírení záchranného fondu eurozóny. Táto možnosť sa začala v krajine skloňovať po tom, čo vládni liberáli dlhodobo odmietajú podporiť posilnenie fondu EFSF na pomoc silno zadlženým ekonomikám a navýšenie finančných garancií krajiny.

„Som presvedčený, že takéto riešenie bude len ťažko prijateľné pre našich partnerov a predpokladám, že ani nebude záujem o ňom rokovať,“ povedal M. Šefčovič. Slovenský zástupca v Európskej komisii po stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom dodal, že zmenu dohôd si nevie predstaviť aj vzhľadom na pokročilé štádium ratifikácie dokumentu v jednotlivých členských krajinách eurozóny.

„To ich budeme znovu žiadať, aby ratifikovali nejakú novú dohodu? To ich budeme znovu žiadať, aby si prerozdelili záruky a vzali ich za nás?,“ položil si M. Šefčovič rečnícku otázku. Podobne ako ďalší predstavitelia eurozóny vyzval slovenských politikov, aby sa priklonili k podpore posilnenia právomocí a navýšenia objemu finančných garancií vo fonde EFSF.

Premiérka Iveta Radičová tento týždeň uviedla, že liberálom zo strany Sloboda a solidarita (SaS) predložila kompromisný návrh, detaily ale neuviedla. Podľa médií strane šéfa snemovne Richarda Sulíka navrhla, že výmenou za súhlas poslancov SaS so zmenami ohľadom záchranného fondu eurozóny sa Slovensko pokúsi vyrokovať s Bruselom výnimku z účasti na navýšení záchranného fondu, alebo si vyhradí právomoc rozhodovať o použití svojho podielu v tomto fonde.

Zmeny vo fungovaní záchranného fondu, na ktorých sa v lete dohodli predstavitelia eurozóny, už odsúhlasila väčšina štátov Európskej menovej únie. Najviac otáznikov ohľadom presadenia dokumentu, ktorý vyžaduje súhlas všetkých 17 štátov eurozóny, visí práve nad Slovenskom. Koalícia pod vedením I. Radičovej bez podpory poslancov za vládnych liberálov nemá dosť hlasov na presadenie materiálu v snemovni. Opozícia vláde zatiaľ pomôcť neplánuje.

Celkový objem finančných garancií EFSF by mal stúpnuť na 780 miliárd eur, čo má fondu umožniť poskytovať pôžičky zadlženým štátom v pôvodne zamýšľanom objeme 440 miliárd eur. Podiel Slovenska na zárukách by sa tak zvýšil o tri štvrtiny na 7,73 miliardy eur. Fond má tiež dostať nové právomoci.

Komisia Slovensko stroho odmietla

Slovenská republika nie je žiadnou výnimkou pri plnení záväzkov prijatých na júlovom summite eurozóny a Európska komisia nemá žiaden plán B pre Slovensko, ak vláda Ivety Radičovej neschváli euroval v súlade s dohodnutými princípmi, povedal na dnešnej tlačovej besede s novinármi hovorca EK pre menové a finančné záležitosti Amadeu Altafaj.

"Záväzky prijaté počas summitu z 21. júla sú relevantné pre všetky členské krajiny eurozóny, vrátane Slovenska, ktoré nemá výnimku z toho, čo sa na summite dohodlo," povedal A. Altafaj na poznámky novinárov, že slovenská vláda je odhodlaná prijať euroval, ale bez podmienok ďalšieho navyšovania kapitálu.

Hovorca EK však zopakoval, že predstavitelia vlád krajín eurozóny sa na júlovom summite dohodli aj na navyšovaní eurovalu a tieto stanoviská a podmienky sú z hľadiska Európskej komisie nemenné.

Amadeu Altafaj neakceptoval výnimku pre Slovensko ani kvôli špecifickým vládnym a koaličným napätiam, ktoré vznikajú kvôli otázke eurovalu, a poukázal, že aj iné krajiny čelili a čelia silným politickým tlakom v tejto súvislosti, pričom v Slovinsku došlo k vysloveniu nedôvery vláde a nemecký parlament bol svedkom ostrej výmeny názorov.

Na otázku TASR, či predsa len EK nemá nejaký plán B, nejakú alternatívu, ak Slovensko neprijme euroval podľa všeobecne dohodnutých podmienok, hovorca EK jasne odpovedal, že nijaký plán B pre Slovensko a ani pre nijakú inú krajinu eurozóny neexistuje. "Máme iba plán A a tým sú výsledky summitu z 21. júla," zdôraznil. Vzápätí spresnil, že Slovensko sa nemôže správať sebecky, lebo doteraz zo vstupu do EÚ a eurozóny profitovalo, najmä ak zohľadníme prílev zahraničných investícií.

"Záväzky prijaté v júli sú výsledkom spoločnej politickej vôle. Vlády a predstavitelia vlád sú zodpovední za záruky, ktoré vtedy prijali," povedal hovorca EK a dodal, že výsledky júlového summitu nie sú akýmsi bianko šekom, ktorý sa dá v súlade so sebeckými národnými záujmami ľubovoľne meniť.

Euroval odklepli nemeckí i rakúski poslanci

Horná komora nemeckého parlamentu, Spolková rada, dnes schválila rozšírenie EFSF. V dolnej komore návrh prešiel už vo štvrtok. V priebehu dvoch dní tak opatrenia na pomoc zadlženým štátom eurozóny, ako je Grécko, prešli celým nemeckým parlamentom. Informovala o tom agentúra DPA.

Rozšírenie fondu presadzovala koalícia kancelárky Angely Merkelovej. Nemecko do fondu prispieva najviac zo všetkých krajín menovej únie a jeho šéfka vlády patrí k hlavným obhajcom pomoci štátu v dlhových problémoch. Na výsledok hlasovania v Spolkovom sneme preto napäto čakala celá eurozóna.

Vo štvrtok večer odobrila euroval aj Estónsko. Dnes posilnenie EFSF schválila aj dolná komora rakúskeho parlamentu. Rakúsko tak zvýši svoje garancie do fondu z 12,2 na 21,6 miliardy eur. Tento krok presadzovaný vládnou väčšinou podporili i opoziční Zelení, napísala agentúra APA.

K uvedenej sume je ale treba ešte pričítať náklady na správu účtu a úroky, ktoré podľa odhadu dosiahnu 7,1 miliardy eur. Rakúsko tak celkovo preberá záruky za 28,7 miliardy eur, uviedla agentúra.

Ilustračné foto na titulke - TASR / Štefan Puškáš