Slovensko v uplynulých rokoch v oblasti znižovania emisií a zvyšovania energetickej účinnosti dosiahlo pokrok, čakajú ho však viaceré výzvy, ktoré sa týkajú prípravy pracovníkov na nové trendy, ďalšieho rozvoja vodíkových a batériových technológií či lepšieho využitia financií z fondov EÚ.
V štvrtkovej online diskusii organizovanej ministerstvom hospodárstva k balíku opatrení Európskej komisie (EK) Fit for 55 to uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič.
Slovensko dosiahlo pokroky
„Pokiaľ ide o znižovanie emisií a zvyšovanie energetickej účinnosti v uplynulých rokoch, Slovensko dosiahlo významné pokroky,“ povedal Šefčovič. Rozvíjať by sme podľa eurokomisára mali technológie skladovania energií a investovať do batériových a vodíkových technológií.
Šefčovič: Ľudia chcú rovnako kvalitnú zdravotnú starostlivosť v celej únii
To bude dôležité preto, aby krajina zostala v pozícii lídra vo výrobe automobilov. Napríklad vo výrobe batérií je podľa Šefčoviča v súčasnosti najväčším výrobcom v EÚ susedné Maďarsko.
Dôležitá bude v nasledujúcich rokoch príprava pracovníkov na nové trendy. EK očakáva, že do roku 2050 môže byť až 50 percentsúčasných pracovných pozícií automatizovaných. Zároveň však vzniknú nové pracovné pozície. Ako príklad Šefčovič uviedol práve výrobu batérií, kde bude európsky priemysel už v roku 2025 potrebovať 800 000 pracovníkov.
Dôležité je využívanie zdrojov EÚ
Eurokomisár upozornil aj na dôsledné využívanie zdrojov EÚ, ktoré sú potrebné na rozvoj nových technológií a na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti. Okrem plánu obnovy a fondov EÚ zo starého aj nadchádzajúceho programového obdobia pripomenul, že napríklad v programe Horizont Europa, financujúcom projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií, je Slovensko v jeho využívaní na chvoste EÚ.
Repete dohody ohľadom Severného Írska nehrozí, Šefčovič potvrdil, že EÚ už nebude rokovať
Zmeny, ktoré prinesie nový balík predpisov Fit for 55, výrazne zasiahnu do rozpočtov domácností. Šefčovič zdôraznil, že na odvrátenie energetickej chudoby presadila EK vznik sociálno-klimatického fondu, z ktorého by mohlo na Slovensko prísť až 1,7 miliardy eur.
Obavy zo straty podpory verejnosti voči pripravovaným zmenám z dôvodu vyšších nákladov na energie pre obyvateľov má aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, či predseda výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo Peter Kremský (OĽANO).
Nevyhnutné ciele
„To bude možno tá najťažšia skúška, aby sme nestratili verejnú podporu pre realizácie týchto ambicióznych, avšak nevyhnutných cieľov,“ povedal Kiča. Podľa Kremského každá reforma niečo stojí a niekto na nej stratí. Šéf hospodárskeho výboru zdôraznil, že reformy musia mať zmysel a nemôžu sa zamerať iba na plnenie nejakých ukazovateľov.
Rizikom je podľa neho napríklad aj pripravovaná emisná norma pre automobily Euro 7, ktorá by v podmienkach Slovenska mohla znížiť cenovú dostupnosť automobilov pre bežných občanov.
