Šéf slovenskej Wikipédie: Vandali nám berú veľa energie a času

Wikipédia má na školách negatívny imidž a učitelia ju zakazujú používať ako zdroj. Robíte so zlým menom niečo?

Na to môžem odpovedať slovami spoluzakladateľa Wikipédie Jimmyho Walesa, ktorý na konferencii k tejto téme napísal, že nie všetci. Vtedy pôsobil ako vysokoškolský učiteľ.

Je to samozrejme stránka, ktorú môže ktokoľvek informáciu napísať, ale nehovorí sa o tom, že ich môže ktokoľvek aj upraviť, opraviť a nepravdivé či neoverené informácie vymazať. To v postoji učiteľov chýba, ale ak som im to vysvetľoval, tak boli náchylnejší Wikipédiu uznať. Wikipédia je dobrá na prvotnú informáciu, ale nie ako jediný zdroj. Je dobrá ako spôsob hľadania ďalších informácií.

S niektorými školami už spolupracujeme. Študenti majú vypracovať seminárnu prácu, ktorá je neskôr odložená do šuflíka a zabudne sa na ňu. Existujú programy, v ktorých študenti napíšu svoje práce priamo na Wikipédiu a sú oznamkovaní za svoj text priamo na Wikipédii. Na Slovensku takto spolupracujeme od roku 2013 s tromi vysokými školami – dvoma v Bratislave a jednou v Trnave. Ja som študoval matematiku na Masarykovej univerzite v Brne a tá písanie na Wikipédiu priamo podporuje.

Ako sa overuje pravosť informácií, ktoré sa pridávajú na Wikipédii?

Všetky informácie overuje komunita a čitatelia, na čo nám slúži niekoľko pomôcok. Na ľavej strane pod logom je odkaz posledné úpravy. Tam si redaktor môže odfiltrovať zmeny, ktorým verí viac a ktorým verí menej. Napríklad máme skúsenosti, že nevhodné úpravy častokrát robia ľudia, ktorí sa na Wikipédiu ani len neprihlásili. Mnoho úprav robí najaktívnejšie jadro komunity - tí ľudia sa medzi sebou dobre poznajú.

Ak vidím, že úpravu urobil správca, ktorý je dobrý a overený, tak ju môžem preskočiť alebo len zbežne prejsť, pretože mu verím. Na odfiltrovanie hlúpostí máme aj takzvané “Sledované stránky”. Človek, ktorý napíše článok, si ho môže uložiť medzi sledované články; ukladá si tam aj ďalšie témy, ktoré ho zaujímajú a vyzná sa v nich. Tak dokáže ľahko sledovať, či sa niečo v článkoch deje a priebežne ich opravovať.

Niekedy pridávame do článku takzvanú šablónu, ktorá upozorňuje, že obsah nemusí byť vierohodný. To však nie je dôvod, aby sme ho automaticky vymazali. Upozorníme autora, že je potrebné doplniť zdroje a dávame verejnosti najavo, že pri tomto texte by mali byť opatrní. 

Ako riešite témy, ktoré majú nejednoznačnú odpoveď? Napríklad náboženstvo alebo globálne otepľovanie? Má niekto rozhodujúce slovo?

Snažíme sa zachovať neutrálny uhol pohľadu a podchytiť všetky názorové smery, zvlášť pri kontroverzných témach. Zmieňujeme široko uznávané názory ale aj najvýznamnejšie z neuznávaných. To sa zvlášť týka tém ako globálne otepľovanie, kde jeden smer vedcov tvrdí, že ide o výsledok činnosti človeka, ale druhí tvrdia, že ide o prirodzený vývoj. Podobne téma Ježiša Krista. Nemôžeme napísať, že je Boží syn, s čím sa síce mnohí stotožňujú, ale nemusí to byť pravda. Správne je napísať, že pre mnohé kresťanské cirkvi je považovaný za Božieho syna, čo je úplná pravda. Treba dodať, že ateisti tento názor nezdieľajú.

Michal Matúšov Zdroj: Archív M.M.

Ako zabraňujete marketingu zdarma, pri ktorom si na Wikipédiu dokážu písať politici a firmy vlastné PR články?

Takéto prípady sa stávajú. Ak je firma významná, je to možné, ale musí spĺňať isté parametre vyváženosti (pozitíva aj negatívne zdroje). Rovnako to platí pri ľuďoch. Ak je spoločensky nevýznamný, tak ho z Wikipédie rýchle mažeme.

Problém je vtedy, ak niekto tvrdohlavo trvá na svojej verzii, to sa nám stalo v prípade jednej poslankyne. Začala mazacia a prepisovacia vojna, ktorú nechcel vzdať jej asistent. Sú, samozrejme, aj platení ľudia, ktorí píšu pre Wikipédiu, ale neviem o tom, že existuje niekto taký aj na Slovensku. Vtedy odporúčame, aby používateľ zverejnil informáciu, že je platený za písanie článkov. Ak to nezverejní, je problém, pretože klamal komunitu.

Nikomu ale nezabránite, aby sa na druhý deň vrátil a znovu vykonal zmenu, ktorá sa vám nepáči. Máte ako komunita služby, aby ste tomu zabránili?

Nie, robíme to na dobrovoľnej úrovni, zdarma. Keď niekto niečo vloží v noci, kedy je redaktorov menej, opravíme to ráno. Vieme však odhadnúť, kedy vandali zasahujú. Príkladov je veľa, pravidelne ide o študentov základných škôl, ktorí pravidelne okolo doobeda vkladajú klamlivé informácie napríklad na spolužiakov. Vtedy sme ostražitejší.

Vandal je človek, ktorý Wikipédii úmyselne škodí. Sú rôzne typy – najjednoduchší je ten, ktorý príde na stránku a vymaže jej obsah a napíše náhodné zhluky slov, ktoré nabúcha na klávesnici. Potom sú takí, ktorí si chcú z niekoho vystreliť – napríklad nejaký poslanec, ktorého nemajú radi, tak o ňom napíšu nepravdivú informáciu.

Existujú aj sofistikované články, ktoré na prvý pohľad dávajú zmysel?

Na anglickej Wikipédii existoval článok o vojne, ktorá sa nikdy nestala. Tou fiktívnou vojnou bol Bicholimský konflikt, ktorý bol na stránkach Wikipédie od roku 2007 bez toho, aby si ho ktokoľvek všimol. Bol doplnený veľkým množstvom literárnych zdrojov a profesionálne napísaný. Odstránili ho až v roku 2013.

Na Wikipédii možno nájsť rad článkov o osobnostiach, ktoré nie sú nijako významné, Ako určujete relevantnosť tém?

Neustále sa nám schádzajú pripomienky v zmysle, prečo keď Wikipédia obsahuje tieto informácie, tam nemôžu byť aj iné. V prípade významnej či bezvýznamnej osobnosti ide o to, že článok buď ešte nikto nenapísal, alebo nikto nenavrhol na zmazanie. To môže ale urobiť ktokoľvek. Ponechávame ľudí, ktorých 99 percent verejnosti nepozná, ale ide o človeka, ktorý je expertom v nejakom odbore. Sláva nie je všetko. Na určenie významnosti človeka sú podstatné hodnoverné zdroje a ich dostatok, aby sa informácie dokázali overiť. Nie každý zdroj je však hodnoverný.

Čo ak niekto napísal článok na Wikipédii, ktorý mi poškodil dobré meno a nepomôže ani žiadosť o vymazanie?

Ak je článok o významnej osobe, obsahuje len pravdivé, relevantné informácie a je napísaný encyklopedickým štýlom, tak pravdepodobne ostane zachovaný. Vo veľmi krajnom prípade je možné podať trestné oznámenie o poškodení dobrého mena na prispievateľa, ktorý text vložil. Niektorí z nich majú zverejnené mená, ale na mnohých nemáme občianske mená. Ak diskusia zlyhala a prispievateľ je neznámy, je najlepšie napísať priamo na americkú Wikipedia Foundation.

V máji 2014 Súdny dvor EÚ rozhodol, že spotrebitelia sa môžu obrátiť na internetové vyhľadávače, aby zmienky o nich zmazali. Ohľadom rozhodnutia sa skloňovali Google alebo Yahoo, ale  nepriamo sa to týka aj Wikipédie.

Áno, Google nás na to upozornil, že musel vymazť niektoré odkazy, ktoré smerovali na Wikipédiu. Musíme v tomto prípade verdikt rešpektovať, aj keď vo vnútri Wikipédie je hnutie, ktoré tvrdí, že na to by nemal mať človek právo.

Líši sa tento prístup na zabudnutie aj medzi krajinami, kde Wikipédia pôsobí?

Áno, nedávno prepustili dvoch vrahov-bratov Wolfganga Werlého a Manfreda Laubera, ktorí zavraždili herca Waltera Sedlmayra. Svoj trest si odsedeli a v roku 2009 žiadali zahraničné médiá o odstránenie ich mien z článkov. Týkalo sa to aj Wikipédie a prípad šiel až pred súd. Kým nemecká Wikipédia článok na základe nemeckého práva výrazne preformulovala a vymazala ich mená, anglická verzia článok ponechala s tvrdením, že šlo o významnú informáciu a nie je dôvod, aby sa menila alebo zmazala na Wikipédii.

Už ste riešili nejaké právne spory?

Stáva sa, že si bežný čitateľ neuvedomuje vzťahy medzi komunitou Wikipédie, prevádzkovateľom a podobne. V roku 2013 takto požiadala francúzska tajná služba Nadáciu Wikimedia o vymazanie článku o vojenskej radiostanici v Pierre-sur-Haute z francúzskej Wikipédie s odôvodnením ohrozenia národnej bezpečnosti. Keďže tento dôvod nevedeli dokázať a článok vychádzal z verejne dostupných zdrojov (čiastočne od francúzskej armády), žiadosť bola zamietnutá.

Následne si tajná služba predvolala predstaviteľa Wikimedie Francúzsko (náhodou dobrovoľného správcu francúzskej Wikipédie), ktorého nátlakom prinútili článok vymazať. Veľmi im to však nepomohlo, lebo článok onedlho obnovil iný správca a tento incident prilákal veľkú pozornosť aj zahraničných médií. Skúsenosť to iste nebola príjemná, ale ukázala na potrebu stálej ochrany slobodného šírenia informácií a proti cenzúre.

Koľko máte aktívnych prispievateľov a nakoľko sú aktívni?

Všetkých registrovaných prispievateľov je 114-tisíc, ale aktívnych bolo za posledný mesiac 530 a najaktívnejšie jadro pozostáva z asi 30 ľudí. Podiel žien je na úrovni 9 až 15 percent. Väčšina sú mladí ľudia, prevažne muži 15 až 30 rokov, ale keďže sme roztrúsení po Slovensku, nestretávame sa často. Skôr lokálne skupinky zájdu na pivo. Máme pár ľudí, ktorí sú veľmi aktívni a urobili od začiatku Wikipédie vyše 100-tisíc úprav. Toto číslo však treba brať s rezervou, pretože mohlo ísť aj o opravenie gramatickej chyby alebo pridanie bodky. Nie je úprava ako úprava, keďže niektorí píšu celé články na jednu úpravu.

Všetci ste ale dobrovoľníci, ktorí prispievajú vo svojom voľnom čase, bez nároku na peniaze. Aký zmysel má písať pre Wikipédiu, keď z toho nič nemám? Tráviť čas pred počítačom a písať články, ktoré sú vo väčšine aj tak anonymné?

Zvyčajne to prispievateľov baví, prípadne sú dobrí v nejakej téme, ktorú chcú prezentovať ostatným alebo považujú vzdelávanie spoločnosti za dôležité. Berú Wikipédiu ako dobrý komunikačný prostriedok, kde majú veľký okruh čitateľov a ich články sa dajú ľahko vyhľadať. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí v článkoch vidia buď gramatické alebo faktické chyby a proste ich chcú opraviť. Treťou skupinou sú ľudia, ktorí sú zanietení otázkou slobody – slobody vyjadrovania alebo šírenia informácií. Všetko na Wikipédii je slobodné, preto ak chcete, tak si texty môžete vytlačiť a predať ako knihu.

To je fajn, ale drvivá väčšina článkov je copy paste iných článkov. Riešite problém aj s kradnutím obsahu?

Čo sa týka copyrightu, tak to nie je kritika, ale nutnosť. Wikipédia vyžaduje, aby informácie boli už niekde prezentované. Nesmieme zverejňovať informácie, ktoré neboli nikde zverejnené.

Áno, ale niektoré články sú kompletne odpísané z iných zdrojov bez toho, aby s tým autor čokoľvek iné robil. Ukradne celý blok textu a dá to na Wikipédiu.

Tento problém skutočne riešime a ukradnuté texty mažeme alebo úplne prepisujeme. Snažíme sa vytvárať vlastný text a odvolať sa na zdroj, ten je nutné uviesť. Nie všetci redaktori ho však spomenú. Potom ho upozorňujeme šablónou v článku, že potrebuje dodatočné zdroje. Je to zároveň výzva pre všetkých čitateľov, ktorí si článok otvoria.

Prečo je slovenská verzia Wikipédie taká povrchná? Keď som zbežne hľadal, tak som objavil obrovské množstvo článkov, kde boli len dve tri vety. Aký zmysel má taká strohá informácia, ktorú musím aj tak hľadať niekde inde?

Klasicky na otázku “Prečo je vo Wikipédii táto chyba?” odpovedáme “Lebo si ju ešte neopravil/a!”. Naša Wikipédia je v takom stave, ako je, z jednoduchého dôvodu. Máme málo aktívnych používateľov, ktorých je okolo 500, z toho 300 urobí jednu úpravu za mesiac. Navyše veľa ľudí rieši problémy s vandalizmom a kontroluje správnosť nových informácií. Je to ďalší aspekt, ktorý berie veľa energie a času, ktorý by sa inak venoval na vytváranie nového obsahu.

Navyše, všetko je o ochote prispievať na Wikipédiu. Jazykovo blízka je česká verzia, ktorá je bohatšia či už obsahovo, ako aj počtom používateľov, mnohé témy sú tam preto rozobraté lepšie. Čitateľ teda často prichádza rovno na českú verziu, čo odoberá návštevnosť a záujem o slovensku Wikipédiu.

Napríklad, študoval som matematiku a hľadal som informácie o istej téme. Kým na slovenskej verzii sa táto téma vôbec nenachádzala, v českej Wikipédii bola, ale s chybou. Keďže som tú tému mal v knihe, okamžite som ju opravil. Ochota prispievať závisí aj od pridanej hodnoty pre celú jazykovú komunitu; komunita slovensky hovoriacich je evidentne menšia.

Niekedy sa stáva, že slovenský redaktor len preloží českú verziu článku z českej Wikipédie na slovenskú. Nekanibalizujete sa v rámci konkurenčného boja?

Povedzme to tak, že je to o priateľskej súťaži. Sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby daná verzia Wikipédie mala veľa článkov a existuje zasa aj skupina ľudí, ktorým skôr záleží na tom, aby boli informácie užitočné. Prvá skupina potom produkuje tie kratšie články, ktoré ste kritizovali.

Na druhej strane je užitočné mať niečo ako úplne nič. Niekedy čitateľovi stačí prečítať si základnú definíciu a odkaz, kde si môže prečítať viac. Čo sa týka prekladania, tak to schvaľujeme, pretože je užitočné a zrýchľuje prácu. Z autorsko-právneho hľadiska je to v poriadku, pretože obsah je slobodný, zdroj uvedieme a primárne zdroje sa rovnako uvedú aj v preloženej verzii.