Minister spravodlivosti Boris Susko vylúčil, že znižovanie trestných sadzieb je šité na konkrétne prípady. Reagoval tak na slová špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Jeho vyjadrenia označil Susko za zavádzajúce.
Ministerstvo spravodlivosti sa v návrhu Trestného zákona zameralo na plošnú harmonizáciu sadzieb trestných činov v oblasti hospodárstva či násilia. „Nie je možné, aby rovnaké trestné sadzby boli za zabitie a za ekonomické trestné činy. Hodnotu života a zdravia si asi chceme ceniť ďaleko viac ako ekonomické alebo majetkové trestné činy,“ skonštatoval Susko.
Sadzby, ktoré v Trestnom zákone navrhujú, sú v súlade s tým, ako to majú ostatné krajiny Európskej únie. „Nejdeme nikde nad rámec ostatných krajín, že by sme dramaticky tieto sadzby znižovali oproti tomu, ako to majú ostatné krajiny,“ povedal šéf rezortu spravodlivosti.
Je podľa neho v poriadku, že budú sadzby rovnaké vo všetkých krajinách Únie, lebo sa tak neoplatí páchať trestnú činnosť inde.
Susko tvrdí, že zmena zákona sa nijakým spôsobom nedotkne páchateľov, ktorí majú už právoplatné rozhodnutia. "Dotkne sa to len prípadov, keď zanikne trestnosť činu, a to je v poriadku. Tak je nastavená trestná politika," skonštatoval.
Moderné trestné právo v rámci Európskej únie smeruje k ukladaniu alternatívnych trestov. Ide napríklad o finančné tresty či domáce väzenie.
„Myslím si, že tieto majú ďaleko väčší účinok na prevýchovu páchateľa ako samotný trest odňatia slobody,“ poznamenal Susko s tým, že vláda chce zmeniť trestnú politiku štátu tak, aby šla od represívnej funkcie trestného práva k prevýchovnej a resocializačnej funkcii.