Na základe nových cenových rozhodnutí, ktoré vydal ÚRSO pre väčšinu dodávateľov elektrickej energie, už začali SSE a VSE po prepočítavaní koncových cien a preddavkov posielať odberateľom nové faktúry. Na cenový chaos zareagovalo aj ministerstvo hospodárstva novelou zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Tento týždeň dal rezort zákon do pripomienkového konania. Schváliť by ho mali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní už na marcovej schôdzi a platiť by mal už od júna.
Podľa Rastislava Hanuláka, partnera advokátskej kancelárie Capitol Legal Group, ktorý sa dlhodobo venuje energetickej legislatíve, novela nemení regulačnú politiku v energetike. Tá bude teda naďalej len akýsi koncepčný dokument, pričom samotné pravidlá regulácie môžu rámcovo presiahnuť jej obsah alebo dokonca byť s ňou v rozpore. Práve to sa totiž stalo minulý rok.
„Podľa môjho názoru, návrh zákona je krokom späť. Mrzí ma najmä úplné obídenie diskusie v odborných kruhoch a chýbajúca rekonštrukciu súčasného zloženia Regulačnej rady, ktorá zostáva k doterajšom zložení. Ani do procesu jej budúcej kreácie okrem politikov nebude môcť nikto hovoriť. Naďalej má polovicu Regulačnej rady navrhovať vláda a polovicu parlament,“ zhrnul svoje výhrady R. Hanulák.
O šéfovi rozhodne vláda
Dnes predsedu úradu vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády. Pred mesiacom minister hospodárstva Peter Žiga zdôrazňoval, že výber šéfa úradu nemôže byť politický. Sľúbil, že pred vymenovaním bude aj konzultácia vlády s prezidentom Andrejom Kiskom. Po novele už predsedu regulačného úradu nebude menovať prezident na návrh vlády, ale samotná vláda.
Minister hospodárstva Peter Žiga to odôvodňuje tým, že „najväčšiu politickú zodpovednosť za kroky ÚRSO nesie vláda, a preto je logické, aby niesla zodpovednosť aj za jeho menovanie“.
„Vynechanie prezidenta z nominačného procesu nového predsedu ÚRSO môže mať vplyv aj na hodnotenie nezávislosti vedenia úradu z pohľadu Európskej komisie,“ komentoval oslabenie vplyvu prezidenta R. Hanulák.
Podľa neho pritom v európskych krajinách nie je výnimkou, že vedenie národného regulačného orgánu vymenúva vláda alebo dokonca rezortný minister. Tak je to napríklad v Rakúsku. V takom prípade však zákon obsahuje iné poistky nezávislosti, napríklad zapojenie odbornej verejnosti, zamestnávateľov, zamestnancov či spotrebiteľskú obec do nominačného procesu.
„Predložený návrh novely však zveruje úplnú právomoc vymenovať predsedu úradu vláde, ktorá k tomu nepotrebuje žiadne návrhy a od nikoho. Niet teda garancie, že nepôjde o politickú nomináciu.“
Predseda ÚRSO bude mať dvoch podpredsedov. Cenové rozhodnutia už bude musieť po novom podpísať aj jeden z podpredsedov. Inak nebudú platné. R. Hanulák pripomenul, že oboch podpredsedov má vymenúvať a odvolávať sám predseda. „Podpredseda bude teda plne v područí predsedu, ktorý ho bude môcť kedykoľvek odvolať.“
Poukázal však ešte na jednu skutočnosť. Ak úrad rozhoduje o pokutách za porušenie právnych predpisov (nie o cenách), odvolacím orgánom nie je Regulačná rada, ale osobne predseda úradu. Na prvom stupni teda pokutu ukladá úradník administratívne podriadený predsedovi a o odvolaní rozhodne sám predseda. Tak to bolo doposiaľ a nič sa na tom nemení ani podľa predloženej novely.
Rozdelenie funkcií
Dnes platí, že ak bol niekto nespokojný s cenovým rozhodnutím predsedu úradu, mohol sa odvolať, ale toto odvolanie skončilo v tých istých rukách.
Podľa novely už nebude môcť byť predseda regulačného úradu súčasne aj šéfom Regulačnej rady, ktorá je kontrolným a odvolacím orgánom. Kandidáta na predsedu Regulačnej rady budú voliť spomedzi seba členovia rady a vymenuje ho prezident. Regulačná rada má dnes sedem členov (šesť plus predseda), po novom bude mať šesť. Troch členov bude nominovať parlament a troch vyberie vláda. Súčasne sa zavádza obmedzenie možnosti byť vymenovaný za člena rady viac ako dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Navrhuje sa tiež, aby funkčné obdobie členov rady skončilo uplynutím ich funkčného obdobia, na ktoré boli vymenovaní podľa doterajšieho zákona.
Ustanovuje sa spôsob riešenia situácie, keď pri danom zložení Regulačnej rady nie je možné zvoliť jej predsedu. V takomto prípade prezident odvolá všetkých členov Regulačnej rady, čím sa vytvoria podmienky pre vymenovanie Regulačnej rady v novom zložení.
V súvislosti so znížením počtu členov Regulačnej rady na šesť, teda párny počet, sa navrhuje riešenie pre prípad možnej rovnosti hlasov rozhodujúcim postavením hlasu predsedu rady, resp. v jeho neprítomnosti alebo ak nie je vymenovaný, hlasom podpredsedu rady.
Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík Zdroj: SITA
Vplyv ministerstiev na ceny
Novela tiež dáva ministerstvu hospodárstva právo vyjadrovať sa k cenovým rozhodnutiam v plyne, teple a elektrine. Ministerstvo životného prostredia zase bude pripomienkovať ceny vody. Ak bude mať ministerstvo pripomienky k cenám a úrad ich neakceptuje, bude ich musieť zverejniť.
Regulačný úrad bude musieť pri zmene cien energií vypracovávať dopadové štúdie na odberateľov. Jeho rozhodnutia majú byť podľa ministerstva hospodárstva transparentné a zdôvodnené.
Napriek týmto zmenám tvrdí minister P. Žiga, že ÚRSO naďalej zostane nezávislým úradom. Podľa neho vstupovanie ministerstiev do cenovej regulácie nebude porušovať európske smernice. Faktom však je, že Slovensko už muselo v roku 2012 po prijatí tretieho energetického liberalizačného balíčka do svojej legislatívy od toho ustúpiť.
„Európska komisia už raz kritizovala tento koncept, ktorý u nás platil do septembra 2012. Zaujímavosťou je, že práve súčasný zákon o regulácii (prijatý počas jednofarebnej vlády) od povinnej účasti ministerstva ustúpil, pričom oficiálne deklarovaným dôvodom bolo zabezpečenie nezávislosti úradu od politickej moci. Dnes sa k tomuto konceptu vraciame, pričom treba podotknúť, že len vo vzťahu k cenovým konaniam vedeným s monopolnými hráčmi, najmä distribučnými spoločnosťami,“ pripomína R. Hanulák.
