V rozhovore sa dočítate:
  • ako ohrozuje dostatok potravín koronakríza a sucho
  • čo je dobré, ale aj nereálne na programových plánoch vlády
  • ako zvýšiť produktivitu aj zamestnanosť v poľnohospodárstve

Minulý týždeň ste zorganizovali brífing kde ste kritizovali nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva za to, že s vami nekomunikovali ohľadom programového vyhlásenia vlády (PVV). Zmenil sa po vašej kritike prístup rezortu?

Nezmenil sa. Ministerstvo sme kritizovali z toho titulu, že náš rezort je čisto odborný a programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o tom, akým smerom sa rezort uberie, by malo byť konzultované so zástupcami poľnohospodárov a potravinárov. Aj preto sme zriadili Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, aby u nás boli zastúpené všetky relevantné samosprávne organizácie, s rôznorodou členskou základnou.

K vyhláseniu vlády sme 31. marca poslali tézy. Bez odpovede. A potom už len v hodinách zostal čas na nejaké pripomienkovanie. Pripomienky sme aj poslali, ale väčšina z nich nebola akceptovaná. Čiže tá kritika stále zostáva a stále je zásadná v tom zmysle, že s nami nebolo komunikované PVV.

Na ministerstve zatvorené dvere

V pondelok ste sa mali zo zástupcami rezortu stretnúť, ale ministerstvo stretnutie zrušilo. Minister musel ísť na rokovanie pôdohospodárskeho výboru v parlament. Neozvali ste sa neskoro?

Opakujem, že 31. marca sme poslali tézy k programovému vyhláseniu vlády, teda o tom, že by sme sa ozvali neskoro, nemôže byť ani reč. Ja osobne som sa stretol, ani nie 24 hodín po vymenovaní pána ministra s ním aj so štátnym tajomníkom a hovorili sme o tom, že PVV je pre nás jedna z prioritných vecí. Napriek koronakríze si myslíme, že ministerstvo si na nás malo nájsť čas.

Ministerstvo vám cez médiá odkázalo, že PVV je prienikom volebných programov koaličných strán, teda aj OĽANO, ktoré vedie ministerstvo pôdohospodárstva a že ste sa na jeho tvorbe podieľali.

Neviem o tom, že by so zástupcami v Rade poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv bol konzultovaný program politickej strany OĽANO. Tento argument neberiem, lebo v Rade je päť najväčších relevantných samosprávnych organizácii. Pokiaľ mám vedomosť, nebol konzultovaný s ani jednou z nich.

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO) prichádza na 12. rokovanie vlády SR v Bratislave 19. apríla 2020.
Zdroj: TASR
Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO) prichádza na 12. rokovanie vlády SR v Bratislave 19. apríla 2020.

Novému ministrovi Jánovi Mičovskému kritici vyčítajú, že v iných oblastiach pôdohospodárstva ako je lesníctvo a ochrana prírody nie je zorientovaný. Súhlasíte s kritikou voči ministrovi?

Áno, súhlasím. Výsledky volieb treba rešpektovať, ale vnímam to ako „schizofrenickú situáciu“. Premiér hovorí, že do všetkých vysokých pozícii, nielen na ministerstvá, chce obsadzovať odborníkov so skúsenosťami z praxe. To však nie je prípad nášho ministerstva.
Musím však povedať, že nezávidím situáciu novému vedeniu, pretože pôdohospodárstvo je dlhodobo zanedbávaný rezort. Je tam veľmi veľa roboty.

A ten postoj ministerstva, že s vami nekomunikujú si ako vysvetľujete?

Ide tu možno o nejaký fetiš rozdeľovania na veľkých a malých. Možno má pán minister pocit, že zastupujeme len tých veľkých, ale opak je pravdou. My zastupujeme všetky formy. A hlavne zastupujeme viac ako 90 percent všetkej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie. Preto žiadame o to stretnutie, aby sme si aj toto vydiskutovali.

Ohrozená žatva a potravinová (ne)sebestačnosť

Vládu ste vyzvali, aby v súvislosti so šírením nového koronavírusu prijala opatrenia pre potravinárov a farmárov. Ako sa ich súčasná situácia dotkla a čo ich prácu ohrozuje? Ako by vám vláda vedela pomôcť?

Je ohrozený zber prvej úrody. Z Čiech k nám na žatvu chodili napríklad kombajny. Možno nebudú vedieť prísť. Rovnako ich obslužný personál, ktorý by musel ísť pri prekročení hraníc do karantény. Ani na túto požiadavku zabezpečenia zberu, ktorú sme predložili krízovému štábu ministra pôdohospodárstva koncom marca, sme doposiaľ nedostali odpoveď.

Na snímke žatva repky olejnej na poliach pri meste Levice 3. júla 2019.
Zdroj: TASR
Na snímke žatva repky olejnej na poliach pri meste Levice 3. júla 2019.

Vzhľadom k tomu, že ostatné členské štáty európskej únie už zvažujú niektoré reštrikčné opatrenia vo vzťahu k dovozu či vývozu potravín, tak potravinová sebestačnosť Slovenska začína naberať na úplne inom význame. My to vnímame ako obrovskú príležitosť, aby si vláda aj spoločnosť uvedomili, že potravinová sebestačnosť nie je len klišé, ale vec na ktorej musíme pracovať.

Máme pripravené konkrétne opatrenia aj pre koronavírus, aj pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti, ktoré sa dajú v tomto období veľmi rýchlo zaviesť do praxe. Ale bez toho stretnutia a efektívnej komunikácie to nepôjde.

Republika je v takom stave, že keby sa dnes zatvorili hranice tak tu máme zemiaky na dva týždne.
Emil Macho

Máte na mysli aj uvoľnenie pravidiel použitia podpory v súvislosti s následkami pandémie?

Nie, skôr generálnu zmenu pohľadu na poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Každý jeden moderný štát musí byť aspoň v základných komoditách sebestačný, pretože dnes tu máme koronakrízu, prídu klimatické krízy a krajina je v takom stave, že keby sa dnes zatvorili hranice tak tu máme zemiaky na dva týždne.

Spoločnosť a hlavne kompetentní by si mali uvedomiť, že my nechceme byť sebestační, aby sme tu mali iba slovenskú čokoládu alebo konzervy. Sebestačnosť potrebujeme v základných komoditách, ako sú mäso, mlieko, vajcia, cukor, zelenina, ovocie a podobne.

Výpadky akých potravín hrozia pre prípadné zastavenie vývozu z niektorých krajín únie?

Napríklad cestoviny

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa