Európska únia sa dlhodobo snaží nájsť súlad medzi národnými záujmami členských štátov a kolektívnymi cieľmi bloku. Tento prístup ale často vedie k fragmentácii, keďže niektorí členovia uprednostňujú domáce politické ciele. Rozdielne priority sú najviac viditeľné v hospodárskych politikách a bankovníctve, kde sa národné záujmy často dostávajú do konfliktu so širšími cieľmi EÚ.
Jedným z príkladov je neochota Talianska reformovať domáci bankový sektor. Brusel krajinu opakovane vyzval, aby odstránila slabiny vo finančnom systéme a posilnila tým stabilitu eurozóny. Taliansko však reformy implementuje len pomaly, pretože sa obáva rozsiahlych strát pracovných miest a spoločenských nepokojov. Tento dôraz na národnú stabilitu na úkor európskej finančnej bezpečnosti ukazuje, ako záujmy členských štátov môžu podkopať hospodársku odolnosť bloku. Pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ by to mohol byť problém.
Podobný trend možno pozorovať aj v Nemecku, ktoré sa postavilo proti možnému zlúčeniu medzi talianskym UniCreditom a nemeckou Commerzbankou. Zatiaľ čo EÚ podporuje cezhraničné konsolidácie bánk na posilnenie vnútorného trhu, nemecké úrady považujú túto fúziu za hrozbu pre finančnú stabilitu krajiny.
Taliansko by zas mohlo skomplikovať zlúčenie najväčšej domácej poisťovne Assicurazioni Generali s francúzskou spoločnosťou Natixis. Vláda chce, aby Generali bola aj naďalej kľúčovým kupcom talianskych štátnych dlhopisov. Tento odpor zdôrazňuje výzvy, ktorým EÚ čelí pri dosahovaní finančnej integrácie.
Fúzie bánk by mohli Európe pomôcť vyriešiť problém vysokých nákladov a nízkych výnosov vo finančnom sektore. V konečnom dôsledku by zmiernili jeho zraniteľnosť voči hospodárskym poklesom a posilnili konkurencieschopnosť voči zahraničným firmám – najmä americkým investičným bankám. Mnohé členské štáty konsolidácii roky odolávali aj napriek rastúcim výzvam zo strany dozorných orgánov Európskej centrálnej banky a iných regulátorov.
Konflikt medzi národnými a európskymi cieľmi možno pozorovať aj vo Francúzsku, ktoré s EÚ nevie nájsť spoločnú reč v otázke rozpočtových pravidiel. Napriek tomu, že Brusel požaduje v rámci Paktu stability a rastu rozpočtovú disciplínu, Paríž často prekračuje limity rozpočtového deficitu, aby podporil domáci rast a znížil nezamestnanosť. Prísne dodržiavanie rozpočtových pravidiel by podľa francúzskej vlády zabránilo hospodárskemu oživeniu. Aj Francúzsko tak svojím prístupom uprednostňuje národnú hospodársku stabilitu pred dlhodobou fiškálnou stabilitou bloku.
Poľsko a EÚ sa dostávali do konfliktu najmä v oblasti energetiky. Cieľom bloku je dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie uhlíka. Poľská vláda tvrdí, že prechod na obnoviteľné zdroje by ohrozil energetickú bezpečnosť krajiny, keďže je do veľkej miery závislá od uhlia. Okrem toho by spôsobil stratu pracovných miest v uhoľnom priemysle a zvýšil ceny energií. Hoci sa Poľsko snaží znížiť závislosť od uhlia, jeho prvotný odpor svedčí o tom, že ho národná hospodárska stabilita a energetická bezpečnosť zaujímajú viac než klimatické ciele EÚ.
Ochrana domácich priemyselných odvetví, pracovných miest a hospodárskej suverenity je oprávnená. Prístup členských štátov ale často bráni EÚ v implementácii politík, ktoré by boli prospešné pre celý blok. Nájsť rovnováhu, ktorá rešpektuje rôzne národné potreby a zároveň podporuje kolektívne európske ciele, tak zostáva jednou z najnaliehavejších výziev EÚ.
Ďalšie dôležité správy
