Francúzsko momentálne čelí najvyššej nezamestnanosti od roku 1998. Podľa francúzskeho štatistického úradu v decembri minulého roka dosiahla nezamestnanosť v druhej najväčšej ekonomike eurozóny úroveň 10,9 percenta. Prezidentovi Françoisovi Hollandovi sa tak nepodarilo dodržať sľub znížiť do konca roka nezamestnanosť, a to aj napriek tomu, že boj s ňou je jeho hlavným cieľom v ekonomickej oblasti.
Francúzsko kvôli neflexibilnému pracovnému trhu a vysokým daniam čelí znižujúcej sa konkurencieschopnosti, čoho dôsledkom je zvyšujúci sa deficit obchodnej bilancie. Naopak, v exporte sa darí Taliansku a Španielsku, keďže Nemecko začalo dovážať viac výrobkov z týchto krajín.
"Francúzsko teraz vyčnieva ako chorý človek Európy, pretože mnohé iné krajiny sa pohli dopredu," povedal pre Bloomberg hlavný ekonóm londýnskej Berenberg Bank Holger Schmieding. "To, čo Francúzsko potrebuje, je štrukturálna reforma pracovného trhu."
Výskumná agentúra Markit tento týždeň zverejnila správu, podľa ktorej ekonomická aktivita vo Francúzsku klesla na sedemmesačné minimum. "Tieto čísla spolu s rastúcou nezamestnanosťou naznačujú, že Francúzsko by mohlo skĺznuť do recesie na konci tohto roka," povedal pre Bloomberg hlavný ekonóm agentúry Chris Williamson. "Konkurencieschopnosť je pre francúzsky priemysel kľúčová, ak chce držať krok s ostatnými krajinami."
"Stále je možné, že sa krivka nezamestnanosti obráti," povedal pre denník The Wall Street Journal hlavný ekonóm banky Barclays' Philippe Gudin. "Je vo fáze stabilizácie, ktorá zatiaľ zostáva veľmi krehká." Podľa P. Gudina je na trvalé zníženie nezamestnanosti potrebný trvalý ekonomický rast.
"Skutočná otázka je, či vôbec možno dosiahnuť ekonomický rast. V eurozóne je zotavenie ekonomiky veľmi slabé, navyše, vo Francúzsku sa k tomu pridáva neistota spojená s politickou situáciou," dodal P. Gudin.
Francúzsko sa v priebehu roka 2013 dostalo z recesie, keď hrubý domáci produkt vzrástol v druhom kvartáli medziročne o pol percenta. V treťom kvartáli sa francúzskej ekonomike darilo menej, ale v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom vzrástla o 0,2 percenta.
K ďalším problémom môže prispieť aj fakt, že Francúzsko musí platiť čoraz vyššie úroky pri požičiavaní si peňazí na finančnom trhu. Úrok na desaťročných štátnych dlhopisoch sa pohybuje okolo 2,5 percenta, pričom na konci novembra to bolo 2,15 percenta.
Hlavná analytička spoločnosti Forex.com Kathleen Brooksová pre denník The Telegraph uviedla, že výška úroku zatiaľ nie je problém. Rozdiel medzi výnosmi nemeckých a francúzskych dlhopisov je len okolo 60 bázických bodov, čo je zanedbateľné v porovnaní so španielskymi alebo talianskymi dlhopismi, ktorých výnos je v porovnaní s francúzskymi vyšší o vyše 140 bázických bodov.
"To, čo je znepokojujúce, je rýchlosť, s akou sa zvyšuje rozdiel medzi nemeckými a francúzskymi dlhopismi a zároveň znižuje rozdiel medzi dlhovými papiermi Nemecka a periférnych ekonomík," uviedla K. Brooksová.