Otázka, čo by robila etablovaná strana v starej demokratickej krajine, keby sa ocitla v situácii, do akej sa dostala Slovenská demokratická a kresťanská únia, má jednoduchú odpoveď: v klasických demokraciách robia strany všetko, aby sa do takej situácie nedostali.
Pravidlo, že predseda strany, ktorá vo voľbách neuspela, z funkcie odchádza, pravidlo, že úradujúci predseda nesmie svojou „opotrebovanosťou“ ohrozovať budúcnosť strany, si v tradičných demokraciách nevymysleli pre zvrátené potešenie z toho, že vidia predsedov odchádzať. Držia sa totiž premisy, že strana je viac ako jej predseda. Helmut Kohl, Margaret Thatcherová, ale aj Tony Blair museli svoje posty opustiť skôr, ako stiahli so sebou „svoju“ stranu. To, že predseda SDKÚ mohol presluhovať šesť rokov, nie je len vec jeho povahy či charakteru, ale najmä povahy a charakteru strany. Hlboký prepad SDKÚ, ktorá tak dlho nenašla odhodlanie, aby poslala zaslúžilého predsedu do výslužby, sa preto nedá považovať za nepriazeň osudu, ale za zaslúžený trest.
Vo chvíli, keď sa politický subjekt ocitne v takom hlbokom prepade ako SDKÚ, nie je už výmena osoby na jej čele žiadnou zárukou, že sa všetko zmení k lepšiemu. Navyše ak strana, ktorá dala prednosť Pavlovi Frešovi pred Luciou Žitňanskou, stavila na diskontinuitu, ktorá je nielen personálna, ale aj profilová.
Pri všetkých chybách a nedostatkoch, akými sa SDKÚ pod vedením Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša vyznačovala, bola to vždy strana zásadnej, štátotvornej vízie. S nedávnym konštatovaním I. Mikloša, že „od roku 1998 doteraz smerovanie Slovenska určovali stredopravé strany“, ktorých lídrom bola práve SDKÚ, nepolemizoval ani predseda Smeru. Zo strany programového konceptu, strany vízie štátu, chce nový predseda Frešo urobiť subjekt, ktorý začne plniť očakávania príslušníkov strednej vrstvy a bude sa „zaoberať ich každodennými problémami“. Frešov názor, že ak tu chce byť pravicová strana úspešná, „musí byť ľudová, brániť národno-štátne záujmy Slovenska, čerpať z kresťanských hodnotových základov, venovať viac pozornosti nielen mestám, ale aj vidieku a hlavne vystupovať sociálne“, je vlastne návrhom, že SDKÚ má súťažiť s inými stranami predovšetkým v tom, čo je ich agendou.
Zdroj: Danglár
Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška
Prvé verejné vystúpenia predsedu strany po jeho zvolení nasvedčujú tomu, že prepad SDKÚ bude s najväčšou pravdepodobnosťou pretrvávať, lebo subjektov pre strednú vrstvu, ktoré chceli „riešiť“ jej každodenné problémy, tu už bolo veľa, ale všetky sa stratili v temnote politickej bezvýznamnosti.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 20/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustrácia - Danglár
