Ľudsky povedané, Slovensko by sa raz malo dostať na úroveň európskych krajín, ktoré relevantné štatistické údaje nemajú k dispozícii iba raz za desať rokov, ale priebežne kedykoľvek na základe prepojenia existujúcich a pravidelne aktualizovaných elektronických databáz ministerstiev, poisťovní či katastrov. Tak by si fungujúci štát 21. storočia predstavoval občan. Slovensko je od týchto predstáv ešte ďaleko.

Štatistický úrad sa chce na augustovom zasadnutí vlády uchádzať o jej podporu na to, aby mohli zriadiť medzirezortný analytický tím, ktorý by mal nastaviť optimálny spôsob sčítania a zefektívniť fungovanie existujúcich databáz tak, aby sa dali prepojiť a neskôr využiť pri sčítaní.

Stámilióny na prepojenie databáz nestačili

Zriadenie tímu na sfunkčňovanie databáz, ktoré mali už dávno vďaka stámiliónom eur minutým na „digitalizáciu“ fungovať a byť schopné prepojiť sa trebárs aj s vesmírnou stanicou, vláda zrejme nakoniec vyhodnotí ako odôvodnené. Elektronický štát totiž nefunguje tak ako by mal a databázy sú prepojené hlavne s firmami, ktoré pri ich tvorbe profitovali z eurofondov. A tak budú potrebné ďalšie peniaze.

V existujúcich štátnych databázach sú podľa informácií štatistikov dáta predovšetkým o obyvateľoch, údaje o bytoch a domoch nedostačujúce a údaje o domácnostiach chýbajú úplne. Štatistický úrad plánuje uzatvoriť dohody o poskytovaní dát s inými inštitúciami, ktoré takéto údaje majú. A to tiež určite nebude zadarmo. Časť údajov však bude môcť o päť rokov opäť získať iba zisťovaním priamo v domoch a bytoch.

Ak by sa prvé integrované sčítanie podarilo, bolo by zrejme možné priebežne vyhodnocovať vybrané ukazovatele zisťované v sčítaní podľa požiadaviek Eurostatu, teda by na Slovensku boli dostupné aktualizované štatistiky už nie iba raz za desať rokov, ale aj kedykoľvek medzi jednotlivými veľkými sčítaniami.

Úspešné integrované sčítanie by mohlo výrazne urýchliť prechod našej krajiny k sčítaniu postavenému iba na administratívnych zdrojoch dát, teda na databázach verejných inštitúcií priebežne dopĺňaných aktuálnymi dátami.

Bratislava zlým sčítaním prichádza ročne o desať miliónov

Po prepojení databáz a registrov volajú už roky nielen občania, ktorých obťažuje opakovane poskytovať rovnaké osobné údaje rôznym štátnym inštitúciám, ale napríklad aj primátori Bratislavy. Hlavné mesto, ktoré má byť výkladnou skriňou krajiny, je finančne poddimenzované a práve Bratislava je exemplárnym príkladom mesta, ktorému nevydarené sčítanie pred piatimi rokmi ublížilo najviac.

Podľa počtu obyvateľov zo zdrojov Štatistického úradu sa totiž rozdeľuje podiel dane z príjmov fyzických osôb, teda drvivá časť peňazí, z ktorých mestá a obce žijú. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal opakovane upozorňuje, že Bratislava prišla po zlom sčítaní obyvateľstva o niekoľko desiatok tisíc ľudí a mesto tak ročne prichádza o desať miliónov eur.

Hlavné mesto dnes dostáva podiel z dane z príjmov na základe údajov o počte obyvateľov zo Štatistického úradu SR, ktorý sčítanie robí raz za desať rokov. Najväčším problémom Bratislavy je, že počet jej obyvateľov sa prirodzene pre hlavné mesto z roka na rok dynamicky mení a s novou výstavbou aj zvyšuje. Štatistický úrad údaje o počte obyvateľov medzi dvoma sčítaniami, teda počas desiatich rokov, neaktualizuje.

Podľa bývalého primátora Milana Ftáčnika by mal štát urobiť poriadok v registri obyvateľstva, prepojiť ho s databázami Sociálnej poisťovne, registrom automobilov či databázou školopovinných. Ukázalo by sa, že Bratislava nemá 417-tisíc obyvateľov, ale až 450- či 460-tisíc, teda o desať percent viac. Aj on zhodne s úradujúcim primátorom tvrdí, že do rozpočtu hlavného mesta by to pridalo desať miliónov eur.

Mimozemšťania a budhisti

Aktuálne na Slovensku platia pravidlá, v rámci ktorých sa sčítanie koná raz za desať rokov, pričom obyvatelia sú podľa zákona povinní štatistickému úradu vypĺňať a odovzdať sčítacie formuláre. Ľudia však čoraz masívnejšie tento spôsob kritizovali a odmietali opätovne poskytovať údaje, ktoré už štátu poskytli do iných databáz.

Svoje protesty proti štátnej „buzerácii“ dali najavo prihlásením sa k mimozemským národnostiam či exotickým alebo neexistujúcim náboženstvám, ale aj faktickými sťažnosťami. Štátu tak odkázali, že deklarovaná anonymita im nestačí a chcú byť presvedčení, že sa naňho môžu naozaj spoľahnúť.

Za pravdu im dal aj Úrad na ochranu osobných údajov, keď skonštatoval, že sčítanie v roku 2011 nebolo anonymné, lebo nalepením číselného identifikátora obyvateľa na sčítací formulár vyplnený občanom, sa osobné údaje vo formulári dali priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe.

Posledné sčítanie ukázalo, že štát prišiel o dôveru a mnohí občania ho nepovažujú za inštitúciu hodnú spravovania citlivých osobných údajov. Stratená dôvera sa nadobúda späť len ťažko. Jednou z ciest ako ju opäť získať, je konečne začať vychádzať v ústrety občanovi a namiesto kladenia polien pod nohy mu život začať uľahčovať. Kto však uverí novému tímu pod tou istou taktovkou?