Slovensku sa v tomto roku nepodarí dosiahnuť vyrovnané hospodárene. Deficit verejných financií má dosiahnuť 0,68 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 percenta HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021.

Rozpočet počíta však s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 percent HDP (49,9 percenta). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 percenta HDP.

Rezort financií uviedol, rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch vychádza z programového vyhlásenia vlády a medzi hlavné priority patrí ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Počítajú s bankovým odvodom

Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh z výborov, ktorý pripravilo Ministerstvo financií SR. Upravujú sa ním príjmy aj výdavky rozpočtu. Po novom dochádza k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu vypustenia odvodu zo zisku od štátneho podniku Lesy SR v sume päť miliónov eur.

Z dôvodu rastu minimálnych dôchodkov sa zvyšujú výdavky rezortu práce o 80,5 milióna eur. V kapitole ministerstva zdravotníctva sa zvyšujú výdavky o 4,55 milióna eur v súvislosti s krytím výpadku príjmov verejného zdravotného poistenia z dôvodu schvaľovania novely zákona o dani z príjmov, ktorou sa rieši podpora mobility pracovnej sily a má sa zaviesť inštitút podnikových bytov.

Ministerstvo upustilo aj od zámeru zvýšiť spotrebnú daň pri tabaku, ktorá mala priniesť dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu. L. Kamenický vyčíslil, že v dôsledku tohto kroku dochádza k výpadku príjmov o 101,8 milióna eur.

Naopak, pozitívny vplyv na príjmy štátu má mať zvýšenie bankového odvodu, ktoré má priniesť 114,1 milióna eur. V záujme dodržania cieľa na rok 2020 v podobe schodku rozpočtu verejnej správy na úrovni 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) sa znižujú výdavky v kapitole Všeobecná pokladničná správa (VPS) o 105,5 milióna eur.

Zároveň sa presúvajú výdavky v objeme 25 miliónov eur z kapitoly VPS do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva tak, aby v roku 2020 bolo na realizáciu podpôr štátnej pomoci a národných podpôr smerujúcich do pôdohospodárstva k dispozícii celkovo 50 miliónov eur.

Rezerva

V návrhu rozpočtu sú na príjmovej, ako aj výdavkovej strane taktiež zapracované viaceré zámery vlády realizované prostredníctvom viacerých opatrení, ako aj ďalšie schválené alebo pripravované legislatívne zmeny.

Rovnako ako po minulé roky, aj budúcoročný rozpočet počíta s rezervou, ktorá sa upravila po prijatí pozmeňujúceho návrhu. Má byť v objeme 174 miliónov eur. Slúžiť má na vykrytie výdavkov na podporu stravovania v školách, na podporu výchovy k stravovacím návykom detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti a na zriadenie Fondu na podporu športu.

Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.

Výdavkovú stranu rozpočtu významne ovplyvnili opatrenia týkajúce sa odmeňovania vo verejnej správe, ale aj zvýšenie platov učiteľov. Výdavky rastú aj v oblasti verejného zdravotného poistenia, ale aj v sociálnej oblasti.

Návrh rozpočtu počíta aj s prostriedkami na prípravu a realizáciu sčítania obyvateľov domov a bytov, ako aj parlamentných volieb. Rast slovenského hospodárstva by sa mal v tomto roku spomaliť na 2,4 percenta HDP, a to najmä pre slabší výkon eurozóny.

„Vlažnejší výkon ekonomiky bude pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 percenta,“ priblížil rezort financií. Zamestnanosť sa v budúcom roku udrží na rovnakej úrovni. „Miera nezamestnanosti zopakuje tohtoročné historické minimum na úrovni 5,8 percenta a vo zvyšku prognózovaného obdobia bude stabilná,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu. Priemerná nominálna mzda v budúcom roku stúpne o 4,7 percenta a dosiahne hodnotu 1 139 eur.

Číselná kamufláž

Strana Za ľudí očakáva, že oficiálne schválený deficit rozpočtu verejnej správy na roky 2020-2022 na úrovni 0,49 percenta HDP nebude dodržaný.

„Minister financií v rozpočte kamufluje a falšuje čísla. Oficiálnym číslam neverí nielen Rozpočtová rada, ale ani Národná banka Slovenska a Európska komisia,“ povedal Tomáš Meravý, ekonomický expert strany.

„Dôvod, prečo sa vláda uchyľuje k takýmto praktikám, je zrejmý. Fiškálne pravidlá jej nedovolia predložiť rozpočet s vyšším deficitom než 0,5 percenta HDP, hoci reálne hospodárenie štátu je od tohto cieľa na míle vzdialené. V rozpočte je evidentné nadhodnotenie príjmov a podhodnotenie výdavkov. Ide najmä o dividendy štátnych podnikov, príjem z predaje emisných povoleniek, hospodárenie Sociálnej poisťovne, samospráv a zdravotníckych zariadení,“ dodáva.

Podľa neho vláda kamufluje skutočnú výšku deficitu, reálna suma nových dlhov v najbližších troch rokoch môže presiahnuť šesť miliárd eur.

Podľa analýz Rozpočtovej rady obsahuje aktuálne schválený rozpočet početné riziká, vďaka ktorým by hospodárenie štátu bez prijatia dodatočných opatrení na budúci rok skončilo s deficitom až 1,8 miliardy eur. V nasledujúcich rokoch by sa malo hospodárenie štátu ešte viac zhoršiť. V roku 2021 by mal deficit dosiahnuť viac než dve miliardy eur a v roku 2022 dokonca viac než 2,6 miliardy eur.