Nemecký kancelár Olaf Scholz so sebou tento týždeň v piatok do Číny zoberie zástupcov najväčších nemeckých značiek, aby s ich pomocou podčiarkol úzku ekonomickú spoluprácu. Bude však pritom musieť myslieť aj na obavy zo zvýšenia európskej závislosti od Pekingu, píše agentúra Bloomberg.
Súčasťou kancelárovej delegácie má byť aj vedenie firiem BASF, Volkswagen, Deutsche Bank či BioNTech, ktoré má v Pekingu demonštrovať úspech Nemecka. Jednodňová návšteva však takisto ukáže, koľko toho môže Berlín stratiť, keďže Washington, európske vlády a dokonca členovia Scholzovej vlastnej koalície zintenzívňujú svoje výzvy k zmene smerovania.
Čo chce Čína?
Európania po desaťročia vnímali Čínu najmä ako obchodnú príležitosť. V súčasnosti musia znovu prehodnotiť bezpečnostné riziko, ktoré by so sebou prehĺbenie vzájomných vzťahov mohlo priniesť. Čínsky prezident Si Ťin-pching totiž nedávno vyhlásil bezmedzné priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Nemecko sa tým dostalo do prekérnej situácie. Z vývozov áut a iných tovarov do Číny profituje, no teraz musí vyriešiť dilemu, ako veľmi by sa malo spoliehať na trh, ktorý by mohol náhle zatvoriť svoje brány rovnako ako tomu bolo v prípade Ruska.
Berlín si uvedomuje, že Čína sa za vlády Si Ťin-pchinga zmenila a že musí znížiť svoju závislosť v strategických odvetviach. Nemecko sa môže pochváliť titulom najväčšej európskej ekonomiky a zo Scholzovej plánovanej návštevy Pekingu je zrejmé, že Čína je v jeho očiach kľúčovým medzinárodným hráčom, pokiaľ ide o riešenie najnaliehavejších svetových výziev.
„Nechceme sa od Číny odpojiť. Ale čo chce Čína?“ pýtal sa vo svojom komentári pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecký kancelár, ktorý zrejme vo svetle narastajúcich obáv ostatných členských štátov nezabudol pripomenúť, že je odhodlaný „znížiť jednostranné závislosti“.
Hranice európskej jednoty
Čínsky prezident sa snaží udržať si s Európou dobré obchodné vzťahy, aby sa nimi poistil tvárou v tvár snahám amerického prezidenta Joea Bidena. Ten by totiž rád vybudoval užšiu koalíciu liberálnych demokracií.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell minulý mesiac konštatoval, že svet, v ktorom sa blok môže v oblasti svojej bezpečnosti spoľahnúť na Spojené štáty a v oblasti svojej prosperity na Čínu a Rusko, už viac neexistuje.
Biden vyzval európskych lídrov, aby sa pridali k jeho snahám o zamedzenie rastu Číny a obmedzili jej prístup k polovodičovým technológiám. Tí sa mu však vzopreli, pretože veria, že Washington venuje Pekingu na úkor iných obáv až priveľa pozornosti.
Tam ale európska jednota v otázke Číny viac-menej končí, konštatuje Bloomberg. Bývalé krajiny sovietskeho bloku vnímajú ekonomický vplyv Pekingu na kontinent s čoraz väčšou nedôverou, zatiaľ čo krajiny, akou je Maďarsko, sa zas Číne neprestávajú dvoriť. Dokonca ani Scholz s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom nedokázali v tejto otázke počas posledných mesiacov nájsť spoločnú reč.
Nemysliteľný scenár
Čoraz väčšie európske investície v Číne čaká neistá budúcnosť.
Nedávne rozviazanie vzťahov s Ruskom prinútilo nemecké spoločnosti, aby riešili možnosť, ktorá bola kedysi nemysliteľná – náhle stiahnutie sa z čínskeho trhu. Dokonca sa už začali pripravovať na to najhoršie. Tento scenár počíta s tým, že Čína vtrhne na Taiwan, v dôsledku čoho Nemecko následne podporí uvalenie sankcií na Peking.
Čo všetko môže Scholz svojou návštevou získať sa však ešte len uvidí.
Podľa Ivany Karáskovej z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky existuje riziko, že kancelárova cesta iba umocní presvedčenie Číny, že európskym krajinám chýba jednotný hlas a sú ľahko manipulovateľné bilaterálnymi dohodami.
Ďalšie dôležité správy
