Nemecký kancelár Olaf Scholz bol pri moci len tri mesiace, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu a ohrozilo energetickú bezpečnosť Európy. Kancelár teraz musí prísť na to, ako túto zimu udržať domovy teplé a plné svetla a zároveň zabrániť kríze spojenej so zvýšenými nákladmi na život, ktorá by mohla katapultovať milióny Nemcov do chudoby, píše The Financial Times.
Väčšina zo 150 ľudí, ktorí sa zhromaždili v budove Univerzity v Esene, bola zvedavá, čo robí kancelár pre to, aby sa Nemci nestali vedľajšími obeťami ruskej energetickej vojny so Západom.
Ich obavy sa zintenzívnili po tom, čo Moskva ohlásila úplné prerušenie dodávok plynu cez plynovod Nord Stream 1. V dôsledku odstávky vzrástli referenčné ceny plynu v Európe o 35 percent.
Ťažké časy pre všetkých
Scholz priznal, že 620-tisíc v Nemecku registrovaných spoločenstiev zažíva náročné časy. Ťažko ich prežívajú aj nemocnice, opatrovateľské domovy, pekárne a všetky malé podniky. „Každého trápi nasledujúci účet,“ neskrýval pochopenie nemecký kancelár.
Na znak útechy dodal, že Nemecko v súvislosti s vykurovacou sezónou v súčasnosti disponuje dostatkom alternatív. „Aj keď je to ťažké, tak zimu zvládneme,“ povedal a odvolal sa na úroveň naplnenosti plynových zásobníkov, ktorá presiahla úrovne z roku 2021.
„Je to obrovský úspech... pretože pred rokom by to možné nebolo,“ argumentoval Scholz.
Obavy pretrvávajú
Ruské toky klesajú, a tak bol nemecký kancelár nútený poohliadnuť sa po náhradných dodávkach. Okrem toho však musí bojovať aj s infláciou, predísť recesii a ochrániť milióny spotrebiteľov pred rekordne vysokými účtami za energiu, vymenúva The Financial Times.
V nemeckom parlamente sa v stredu vášnivo diskutovalo o tom, kto nesie vinu za energetickú krízu, v ktorej sa Nemecko ocitlo. Líder opozičných kresťanských demokratov Friedrich Merz obvinil vládu z toho, že sa jej nepodarilo myslieť strategicky, keď sa rozhodla nevyužiť zostávajúce jadrové elektrárne.
Scholz si zas myslí, že za krízu môže „nezodpovedná politika“ predchádzajúcej vlády. Konkrétne mal na mysli jej rozhodnutie vzdať sa jadrovej a uhoľnej energie, pretože to zvýšilo závislosť Nemecka od ruského plynu.
Podľa kancelára jeho vláda tlačí na výstavbu nových terminálov pre skvapalnený zemný plyn (LNG). Takisto rozširuje energiu z obnoviteľných zdrojov, pomáha spoločnostiam s prechodom na ropu a oživuje uhoľné elektrárne. Toto všetko je podľa Scholza dôkazom dobrého plánovania.
Napriek jeho slovám obavy v hľadisku v Esene pretrvali. „Mnoho ľudí – dôchodcovia, študenti, ľudia s veľkými rodinami – sa budú zamýšľať nad tým, či majú kúriť alebo sa najesť,“ vyjadrila svoje znepokojenie asistentka zubára Petra Haberhausenová z mesta Bochum. Dodala, že by jej nikdy nebolo napadlo, že by niekedy mohlo v Nemecku k niečomu takémuto dôjsť.