Už pri podpise zmluvy bolo jasné, že zrušenie vzájomných hraníc si bude vyžadovať užšiu spoluprácu v iných oblastiach politiky. Napríklad pri udeľovaní víz, keďže voľný pohyb osôb medzi členskými krajinami by rozdiely aj tak vo veľkej miere eliminoval (podozrivé osoby by cestovali cez najliberálnejšiu krajinu).

Spolupracovať tiež začali národné policajné zbory: okrem vyšetrovania medzinárodne spolupracujúcich zločincov aj pri ich cestnom prenasledovaní cez hranice. Dnes začína byť čoraz viac zrejmé, že určité zjednotenie musí prísť aj v imigračnej a azylovej politike. Inak totiž môžu osoby z tretích krajín európske rozdiely, ale aj členské krajiny samotnú situáciu zneužívať.

Nejde pritom len rozdiely v legislatíve, ale aj v geografii. Luxembursko, Rakúsko či Česká republika už roky problémy s nelegálnym prekročením hraníc nepoznajú – pre prostý fakt, že sú obklopené len ďalšími schengenskými krajinami.

Naopak, štáty Južnej Európy to v posledných rokoch schytávajú najviac, pretože strážiť tisícky kilometrov morskej hranice nie je také jednoduché ako monitorovať 90-kilometrový koridor na slovenských hraniciach s Ukrajinou.

Aj preto by sme s týmito krajinami mali viac solidarizovať. Nie nevyhnutne tým, že budeme súhlasiť s prerozdeľovaním azylantov. Ale napríklad väčším prerozdeľovaním zdrojov na ochranu spoločných hraníc. Pre kontext: len minulý víkend talianska polícia zadržala trikrát toľko utečencov, koľko Slovensko udelilo azylov za posledných 22 rokov. Inak totiž hrozí to najhoršie: že sa hranice v Európe znovu zavrú.

Nezvládanie problému ilegálnej imigrácie naráža na samotnú existenciu slobody pohybu v Európe. Tú slobodu pohybu, ktorú Slováci považujú za jeden z najväčších prínosov členstva v Európskej únii. Kvôli situácii v Stredozemnom mori sa za zrušenie Schengenu vyjadril najprv taliansky šéf nacionalitickej strany Severská Liga Matteo Salvini. K nemu sa pridala francúzka Marine Le Penová ako aj dánski euroskeptici. Minulý týždeň sa o rušení slobody pohybu nechal počuť český expremiér Petr Nečas a predvčerom zasa maďarský kancelár Viktor Orbán.

Tieto vyjadrenia by aj pre Slovákov mali znamenať argument, že otázky ochrany hraníc a voľného pohybu medzi nimi sú úzko prepojené. A že sme v tom s Grékmi, Talianmi, ale i Maďarmi takpovediac na jednej lodi. Prinajmenej preto, že stovky, či dokonca tisíce „Bratislavčanov“ dnes bývajúcich v blízkom rakúskom a maďarskom pohraničí by sa zrušením Schengenu stali de facto emigrantmi.