Iba pred pár rokmi bola Saudská Arábia pre svet známa len ako mimoriadne prísna islamská krajina s obyvateľkami zahalenými od hlavy po päty. Krajina, ktorej verejné priestory boli rozdelené na mužské a ženské, a kde náboženská polícia Mutawain dohliadala nielen na dôkladné zahaľovanie žien, ale aj zatváranie obchodov počas denných modlitieb a dodržiavanie pôstu počas Ramadánu.

No od roku 2017 svet spoznáva novú tvár Saudskej Arábie, pričom tých nových tvárí je viacero: diverzifikovaná ekonomika so silnými základmi pre malé a stredné podniky, atraktívne turistické miesta a hlavne otvorenejšia spoločnosť. Dnešná Saudská Arábia má kiná, usporadúva koncerty zahraničných dídžejov a kapiel, počas ktorých sú muži a ženy súčasťou jedného davu a nie dvoch oddelených. Ženy, bez ohľadu na pôvod, už nemusia mať zahalené vlasy a nik ich nepokarhá, ak sa na verejnosti ukážu v tričku s krátkym rukávom.

Po desaťročiach „zatvorených dverí“ majú Saudi na čele s ich korunným princom Mohammedom Bin Salmanom (MBS) veľké očakávania. MBS je synom saudského kráľa a de facto vládcom kráľovstva. Korunným princom sa stal v roku 2017 a odvtedy sa preslávil ekonomickou víziou, ako aj zásadnými sociálnymi reformami, ktoré okrem iného povolili saudským ženám konečne šoférovať a cestovať do zahraničia bez sprievodu muža.

Ešte pred niekoľkými rokmi sa o vízum do Saudskej Arábie nemohli uchádzať mladé a slobodné ženy. Dnes sa dá o víza požiadať online, žiadosť je vybavená do desiatich minút a do mailu prídu víza s ročnou platnosťou a neobmedzeným počtom vstupov do krajiny. Online víza sú dostupné pre Slovákov a ďalších 62 národností.

Saudská Arábia sa navonok zmenila na nepoznanie, no v rámci krajín Zálivu má ako jediná spolu s Ománom väčší pomer domáceho obyvateľstva oproti zahraničnému. Zatiaľ čo v ostatných krajinách je  veľká časť populácie zahraničná – v Emirátoch 89 percent, v Katare 88 percent, v Kuvajte 60 percent a Bahrajne 52 percent, u Saudov je to presne naopak: väčšina obyvateľstva je saudská (58 percent), a to aj vďaka silnej politike „saudizácie“, ktorá ukladá všetkým spoločnostiam povinnosť zamestnávať saudských občanov.

Napríklad v prípade medzinárodných firiem so sídlom v kráľovstve musí ich druhý zamestnanec po generálnom riaditeľovi byť saudským občanom. Pomer stanovuje jedného občana na každých päť zamestnancov, pričom spoločnosti s viac ako 100 zamestnancami musia mať mieru saudizácie aspoň 30 percent.

Treba podotknúť, že Saudi sú veľmi pracovitý národ. Nebránia sa práci taxikárov, recepčných v hoteloch či predavačov v nákupných centrách. Jednota Saudov v spoločnom budovaní krajiny je skutočne inšpirujúca. A budujú ju aj ženy. V rokoch 2018 až 2020 sa miera účasti Saudiek na trhu práce zvýšila z 20 percent na 33 percent. V oblasti služieb dnes ženy predstavujú 40 percent pracovnej sily. Takýto vzostup bol ešte pred pár rokmi nepredstaviteľný.

MBS a jeho politika majú kritikov, ktorí poukazujú na to, že krajina sa odvracia od pravej podstaty islamu, iní zas pripomínajú notoricky známe porušenia ľudských práv, o ktorých v médiách nastalo zrazu ticho.

Keď sa začiatkom októbra minulého roka navrátila politická nestabilita do juhozápadného Levantu, Saudská Arábia mala v tom čase rozbehnuté rozhovory s Izraelom o normalizácii vzťahov. Začiatkom februára hovorca saudského ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že Saudskoarabské kráľovstvo nenadviaže diplomatické vzťahy s Izraelom, pokiaľ neuznaná nezávislý palestínsky štát podľa hraníc existujúcich pred rokom 1967 a s východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom.

Saudská Arábia bola a bude sebestačná aj bez vzťahov s Izraelom a čo sa týka obchodu a prilákania zahraničných investícií, kráľovstvo je v súčasnosti magnetom pre zahraničných investorov či startupy, pre ktoré vyzerá byť vzťah Saudskej Arábie a Izraela druhotný, ak nie úplne bezpredmetný. Veď predsa ide o peniaze.

Saudský Štátny Investičný Fond (PIF) nalieva miliardy dolárov do amerických venture capital firiem, západné hedžové fondy zas prichádzajú o ľudské talenty, ktoré sa do kráľovstva začali sťahovať ešte v predminulom roku. A sťahujú sa aj zahraničné automobilové, staviteľské, energetické, zdravotnícke a IT firmy, ktoré si tu podali žiadosti o otvorenie regionálnych sídiel.

Ide o spoločnosti ako Microsoft, Google, Amazon, Pepsico, IHG Hotels and Resorts, PwC, Deloitte či estónsky Nortal. Čakajú ich stimuly vrátane tridsaťročnej pauzy od firemných daní a desaťročnej výnimky z pravidiel saudizácie pracovnej sily. Do konca minulého roka stihlo požiadať o licenciu na zriadenie sídla v kráľovstve vyše 200 firiem, pričom predpoklad bol 160.

Ďalším lákadlom na presťahovanie sa do Saudskej Arábie je prémiový rezidenčný program, ktorý krajina nedávno rozšírila o päť kategórií uchádzačov: talenty v zdravotníctve, vede a výskume, talenty v športe a kultúre, podnikateľov, investorov a majiteľov nehnuteľností. Benefity tohto programu zahŕňajú právo vlastniť nehnuteľnosť a podnikať bez potreby lokálneho sponzora.  

Aký ekonomický rast Saudská Arábia očakáva? Podľa presadzovanej Vízie 2030 chce krajina zvýšiť objem priamych zahraničných investícií na sto miliárd dolárov ročne, či prilákať sto miliónov turistov. Uskutočnenie tejto vízie si vyžiada 3,3 bilióna dolárov vo forme kumulatívnych investícií.

V januári Saudská Arábia prejavila súhlas so vstupom do bloku rozvojových krajín BRICS a tým si posilnila postavenie v rámci globálneho juhu. Vyhliadky na tento rok má nemalé: napriek negatívnemu rastu v minulom roku sa má saudský HDP zvýšiť o 4,4 percenta až 4,6 percenta, hlavne vďaka silnému rastu v neropnom sektore a prebiehajúcej implementácii štrnástich mega projektov v rámci Vízie 2030.

Aj keď sa Slovákom žijúcim v Kuvajte po zavretí ambasády v tejto krajine život trochu skomplikoval, slovenská stopa v Rijáde je jedno z najlepších rozhodnutí pre nadviazanie väčšej spolupráce medzi Slovenskom a Saudskou Arábiou. Je viac ako pravdepodobné, že budúce ekonomické ťažisko regiónu bude práve tam, nie v Emirátoch.