Žitný ostrov, je podľa nich schopný zásobiť vodou prakticky celé Slovensko. „V súvislosti so zmenou klímy je možné aj obnovenie plánov na realizáciu vodovodného privádzača od vodárenského zdroja Gabčíkovo až po Košice. Podľa dostupných údajov kapacita vody je dostatočná až pre 13 miliónov ľudí v Európe. Tieto požiadavky pre využitie podzemnej vody na Žitnom ostrove by mali byť vážnym mementom pre zachovanie ich maximálnej ochrany," odôvodňujú.
Súčasná situácia ohľadom zistenia toxických pesticídov vo verejnom vodovode na Žitnom ostrove pripomína podľa poslancov situáciu z čias ropnej havárie v rokoch 1960 – 1971. Ropná havária z rafinérie Slovnaft v Bratislave mala trvalé negatívne dôsledky pre 120-tisíc obyvateľov mesta Bratislavy. Došlo k rozsiahlemu znečisteniu podzemných vôd a odstaveniu konkrétnych vodárenských zdrojov.
„Koncom minulého roka niektoré obce boli bez pitnej vody (vozili im ju cisternami), išlo o tie obce, ktoré majú vlastný vodárenský zdroj v správe Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a v ktorých sa ‚zrazu‘ objavil atrazín. Úrad verejného zdravotníctva SR tvrdí, že atrazín môže mať negatívny vplyv na hormonálny systém a na vývoj a rast živých organizmov už pri nízkych koncentráciách," vysvetľujú poslanci.
Poslanci pripomínajú, že po prevalení škandálu s atrazínom ministerstvo životného prostredia sa podľa informácii Úradu verejného zdravotníctva zaviazalo vykonať kontrolné analýzy na výskyt pesticídov.
„Výsledky a ani to, či vôbec sa analýzy vykonávali, nie sú známe. ministerstvo zdravotníctva sa taktiež vyviňuje zo situácie tým, že v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva nie je sledovanie kvality podzemných vôd ani vykonávanie opatrení na ich ochranu vrátane likvidácie ich kontaminácie. Na tieto zistenia nenadväzovali žiadne ďalšie opatrenia. Na základe analýzy a diskusií sa preukázalo, že ide o systémovú chybu v monitoringu a informovanosti obyvateľstva, ktorú treba odstrániť," uvádzajú s tým, že návrh zákona má ambíciu daný stav napraviť.
