Svetové mocnosti uvaľujú na Rusko čím ďalej prísnejšie sankcie. Tie vedú okrem iného k zmrazeniu ruských devízových rezerv. Aktuálne ich je pre sankcie odrezaná zhruba polovica. Kremeľ verí, že sa k nemu Čína neotočí chrbtom a naopak zintenzívni spoluprácu. Centrálna banka chce zamedziť ďalším škodám v dôsledku sankcií, preto sa rozhodla neotvoriť burzu.
„Sankcie zahraničných krajín zmrazili zhruba 300 miliárd dolárov v štátnych devízových rezervách, ktorými disponuje Rusko. Dohromady ich hodnota činí 640 miliárd,“ uviedol ruský minister financií Anton Siluanov. Medzi rezervy patrí napríklad zlato či depozitá zahraničných mien.
Čína ako posledná nádej
Siluanov uviedol, že západné krajiny tlačia na Čínu, aby obmedzovala obchod s Ruskom a zamedzila tak Moskve v prístupe k rezervám, ktoré má v čínskej mene.
„Verím, že naše partnerstvo s Čínou nám dovolí obhájiť spoluprácu, ktorú sme dosiahli. A nielen obhájiť, ale aj ju zvýšiť v prostredí, v ktorom sú západné trhy uzavreté,“ dodal minister.
Peking neodsúdil ruský útok Ruska na Ukrajinu, nenazýva ho inváziou, ale nalieha na rokovania o prímerí. USA varovali Čínu, aby sankciami zaťaženému Rusku nepomáhala.
Peking Washington varoval
„S Pekingom komunikujeme priamo a súkromne o tom, že prídu následky, ak Rusku pomôže vyhýbať sa uvaleným rozsiahlym sankciám,“ vyhlásil v nedeľu pre CNN americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý sa v pondelok v Ríme stretne s vysoko postaveným čínskym diplomatom Jang Ťie-čchim.
Rusko a Čína v poslednej dobe viac spolupracujú, pretože sú pod silným tlakom Západu kvôli ľudským právam a ďalším otázkam. Prezidenti Vladimir Putin a Si Ťin-pching sa stretli vo februári v Pekingu a oznámili strategické „priateľstvo bez hraníc“ s cieľom bojovať proti vplyvu Spojených štátov.
Washington zatiaľ nezaznamenal, že by sa Peking snažil sankcie obchádzať. Americká ministerka obchodu Gina Raimondová však minulý týždeň upozornila čínskych výrobcov čipov, že pokiaľ budú naďalej dodávať do Ruska položky podliehajúce sankciám, bude to mať následky.
Čína je pre Rusko druhým najväčším exportným trhom po Európskej únii. Ruský export do Číny mal v roku 2021 hodnotu 79,3 miliardy dolárov, z čoho 56 percent predstavoval vývoz ropy a plynu, uviedla čínska colná agentúra.
Ďalšie dôležité správy
