Skupina opozičných strán a intelektuálov publikovala deklaráciu, ktorou vyzýva k opätovnému začleneniu Kosova do Srbska. Argumentuje pritom, že úplná reintegrácia je pre srbský ľud jediným prijateľným riešením. Orhan Dragaš, zakladateľ a riaditeľ belehradského Inštitútu pre medzinárodnú bezpečnosť, vo svojom článku pre Euractiv nazval túto iniciatívu „darom pre Kremeľ“.
Inak to nepôjde
Myšlienka opätovného začlenenia Kosova do ústavného poriadku Srbska na ceste k svojej realizácii vynecháva jeden dôležitý a riskantný krok. Ako by realizácia tohto plánu vyzerala môžeme podľa Dragaša v priamom prenose pozorovať u našich východných susedov. Rusko sa na Ukrajine tiež snaží presadiť „reintegráciu“ niektorých jej území.
Rovnako ako autori deklarácie, Rusko pod vedením prezidenta Vladimira Putina takisto verí v to, že Krym, Doneck, Luhansk a teraz už aj ďalšie dva ukrajinské regióny sú v skutočnosti súčasťou „historického Ruska“ a mali by byť navrátené domovine.
Presne pre tento dôvod bol Putin pripravený spustiť agresívnu vojnu, ktorej odôvodnenie spočíva v práve Ruska na ukrajinské územia.
Na rozdiel od svojich ruských náprotivkov, srbskí podporovatelia reintegrácie nepočítajú s tým, že plán možno zrealizovať len vojenskou silou. Možno tento „detail“ prehliadli, konštatuje Dragaš.
Tento malý rozdiel medzi ruským a srbským konceptom reintegrácie nie je podstatný, pretože oba plány sú vo svojej podstate vojnového charakteru, dodáva.
Navrhujú diskusiu
Myšlienka opätovného začlenenia Kosova do Srbska však hovorí o tom, že by došlo k rozhovorom s kosovskými Albáncami. Ide o dôležitý detail, ktorý má slúžiť ako snaha o „udržiavanie mieru“. Autori tým chcú predísť tomu, aby bol plán označený za vojnový a tým pádom okamžite zmietnutý zo stola, vysvetľuje Dragaš.
O čom by však tieto rozhovory medzi Srbmi a Albáncami boli? Iba o tom, ako by došlo k vykonaniu reintegrácie. O jej podstate by sa nehovorilo, pretože o tom sa nediskutuje.
Podľa Dragaša môžeme predpokladať, že žiadni kosovskí Albánci nemajú záujem sa so Srbskom rozprávať o reintegrácii a už vonkoncom nie o tom, ako má byť zrealizovaná.
Čo jediné v takom prípade ostáva? Jedine zásah srbskej armády.
Silný spojenec Kosova
Ak predpokladáme, že autori deklarácie s touto možnosťou takisto počítali – čo je dosť pravdepodobné – tak ostáva otázka, proti komu by srbská armáda v Kosove bojovala.
Nepochybne by podľa Dragaša začala vojnu proti kosovským Albáncom, pretože možno logicky predpokladať, že žiadny z nich sa nechce vrátiť do ústavného rámca Srbska. Okrem toho sú kosovskí Albánci pripravení proti tomu brániť zbraňami, dodáva.
Koľko z nich by sa pridalo k ozbrojenému odporu? Tým si Srbsko môže byť isté až vtedy, keď spustí vojenskú reintegráciu Kosova. Rovnako ani Putin netušil, či a ako odvážne budú Ukrajinci odporovať jeho inváziu, až kým jeho vojsko nevkročilo na ukrajinské územie. Netreba dodávať, že ruského prezidenta zaskočilo, že ho tamojší ľud nevítal chlebom a soľou.
Srbsko si však už dnes môže byť isté, že v Kosove by nestálo iba proti kosovským Albáncom, ale aj proti NATO. Rusko si myslelo, že na Ukrajine bude bojovať iba proti Ukrajincom, no nečakalo, že im na pomoc príde práve táto Aliancia. Na rozdiel od Putina však Srbsko vie veľmi dobre, že v Kosove naň v plnej sile čaká NATO, pretože Srbsko samotné prijalo jej prítomnosť a podpísalo dokument, ktorý Aliancii dáva právo dohliadať nad bezpečnosťou Kosova.
Je preto celkom isté, ako by reintegrácia Kosova do Srbska vyzerala, konštatuje Dragaš.
Dar pre Kremeľ
Plán opätovného začlenenia Kosova je darom pre vojnové ťaženie Ruska práve pre svoju podobnosť s Putinovým pokusom o násilnú reintegráciu východných regiónov Ukrajiny.
Kremeľ by takúto iniciatívu Srbska vítal s otvorenou náručou, pretože to jeho invázii na Ukrajine poskytuje alibi. Srbsko by ňou takisto dalo Rusku šancu predstaviť jeho ukrajinskú reintegráciu v novom svetle. Mohlo by totiž argumentovať, že spôsob, akým ju realizuje, zrkadlia aj krajiny v iných častiach sveta.
Okrem Ruska sa srbský plán nedočká podpory žiadnej inej krajiny, a preto je cestou do záhuby. „Netlačte Srbsko do vojny, v ktorej zmizne,“ apeluje na srbských zákonodarcov Dragaš.
Ďalšie dôležité správy
