Ako uviedla poslankyňa Irén Sárközy (Most-Híd), návrh sa stal terčom kritiky niektorých predsedov VÚC, starostov a primátorov. Podľa nej je to však neodôvodnené.
„Jedným z hlavných argumentov používaných proti návrhu je, že samosprávam sa znížia príjmy o 129 miliónov eur, čo spôsobí vážne problémy,“ poznamenala s tým, že tvrdenie, že sa budú znižovať príjmy samospráv, nie je pravdivé.
Príjmy v roku 2020 sa podľa jej slov budú zvyšovať samosprávam a tiež ľuďom. Most-Híd tak odmieta blokovanie akéhokoľvek návrhu na zníženie daní zamestnancov len preto, že to bude mať vplyv na rozpočty samospráv.
„Navrhnuté opatrenie predstavuje asi štyri percentá príjmov obcí,“ podotkla I. Sárközy s tým, že nejde o zásadnú zmenu vo financovaní samospráv. Skonštatovala, že výpadok je možné nahradiť inými príjmami alebo úsporou vo výdavkoch.
Štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd) zdôraznil, že obce aj vyššie územné celky môžu čerpať aj eurofondy. Tie však podľa neho nečerpajú. „Irónia je, že teraz prednedávnom prepadlo 40 miliónov eur, ktoré boli vyslovene určené pre župy a pre obce,“ dodal.
Na to, že ľudia s nízkymi príjmami a ľudia strednej triedy platia na Slovensku vysoké dane a odvody, podľa neho poukazujú aj medzinárodné organizácie ako Európska komisia (EK) či Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Toto opatrenie by malo pomôcť práve pracovníkom s nízkymi alebo strednými príjmami.
Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala podľa návrhu zákona od budúceho roka zvýšiť z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Navrhované opatrenie je súčasťou koaličného sociálneho balíčka.
Poslanci Mosta-Híd však upustili od svojho pôvodne predstaveného zámeru, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala postupne až na 22,7-násobok od roku 2021. V súčasnom návrhu hovoria o zvýšení len od budúceho roka. Cieľom tohto opatrenia je podľa poslancov zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, práve na to má poslúžiť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
