Že Slovensko tvrdí muziku v udržiavaní kvality bryndze, mu nikto nezoberie. V krajine sa ako v jedinej musí všetka bryndza vyrábať s vyšším ako polovičným podielom ovčieho syra. No platí tiež, že Slováci pri bryndzi trpia na krásu. Ich bryndziarne vytláča menej kvalitná a lacnejšia bryndza nielen z Poľska, ale aj z Česka i Maďarska, kde sa táto špecialita v minulosti ani nerobila. Lebo susedia v ochrane jej kvality takí striktní nie sú. A Slovensko na spoločnom trhu dovozy ich zriedenej bryndze nemôže zakázať.
Napriek tomu, že sem z cudziny často chodí pod názvom bryndza už len takmer čistý kravský tvaroh s malou primiešaninou ovčieho syra. A z bryndzových halušiek robí skôr tvarohové. Jediné, čo zahraničná konkurencia domácim výrobcom nemôže vziať, je produkt Slovenská bryndza, ktorú si krajina preboxovala do bruselského registra územného pôvodu potravín. No ten z domácej produkcie tvorí iba desatinu.
Dovozová akože bryndza má jeden veľký tromf. S prevahou tvarohu je lacnejšia, a tak sa udomácňuje u šetrnejších spotrebiteľov. Pri takto rozdaných kartách minister pôdohospodárstva Zsolt Simon predčasne a rýchlo zmietol zo stola návrh, ktorý mu zanechal predchodca. Ten mal slovenským bryndziarňam povoliť, aby popri kvalitnejšej bryndzi mohli vyrábať aj bryndzu zmesnú. Porovnateľný produkt, ako sa u nás presadzuje z dovozu. Neskôr postoj zmiernil, keď povedal, že domáce normy by nemali diskriminovať tuzemských potravinárov. Ako vážne to naozaj myslí, sa ešte len ukáže. Minister má čo upratovať po minulej vláde, roboty má dosť.
Či už sú to predražené informačné systémy alebo potlačenie kšeftov s drevom či poľovnými revírmi. No bez vlastnej zmesnej bryndze to s výrobou bryndze na Slovensku môže dopadnúť zle. Spotrebiteľom síce možno časom prestane chutiť zriedená dovozová a budú sa chcieť vracať späť ku klasickému produktu z tuzemskej výroby, no ten už v ponuke nebude. Udusí ho zvýhodnená konkurencia z cudziny.
Slovenskí politici by mali nechať tuzemských výrobcov bojovať o spotrebiteľov rovnakými zbraňami, aké majú konkurenti. Nech sa v krajine ďalej stráži zdravotná bezchybnosť potravín, lebo to sa od štátu očakáva. No rozhodnutie či je, alebo nie je niečo chutné, nech politici nechajú na spotrebiteľa.
Viac o téme si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 31.
