Keď si 13. júla Stredomorská únia pripomínala prvé výročie založenia, Európania a ich stredomorskí susedia si často iba unudene zívli. V rovnaký deň však zaujalo niečo iné týkajúce sa Stredomoria. Dvanásť významných investorov sa dohodlo na založení plánovacej spoločnosti pre megaprojekt v hodnote štyristo miliárd eur.

Sústava solárnych elektrární na Sahare má do roku 2050 pokrývať pätnásť percent európskej spotreby elektrickej energie. Solárna energetika bude súčasťou komplexu euro-africkej siete výroby a distribúcie obnoviteľnej energie viacerých druhov: slnečnej, veternej, vodnej a geotermálnej. Nezabúda sa ani na biomasu, ale hlavnú pozornosť vzbudzuje využívanie slnka vo veľkom.

Pozadie projektu

Dohoda uzavretá v Mníchove má podobu Memoranda o porozumení a dvanásť inštitucionálnych signatárov sa v ňom zaviazalo založiť do konca októbra spoločnosť Desertec Industrial Initiative (DII). Povedie plánovaciu fázu projektu a skoordinuje investorské zámery.

Prípravná fáza má trvať tri roky, počas nich sa projekt môže modifikovať – i zmraziť a odložiť. Veď myšlienka zapojenia saharského slnka do výroby energie nie je nová. Prvé zmienky sa objavili pred prvou svetovou vojnou, ale konkrétnejšiu náplň dostali, až keď sa nápadu chopil Rímsky klub založený v roku 1968.

Tento think tank sa zaoberal otázkami udržateľnosti hospodárskeho rozvoja a v roku 1972 vydal známu štúdiu s názvom Hranice rastu. Časom upravil viaceré predpovede, ale niektoré sa nemuseli meniť a premietli sa do medzinárodných iniciatív pri riešení vzťahov medzi hospodárskou činnosťou, populačným rastom a životným prostredím.

S konceptom Desertec prišiel Rímsky klub pred šiestimi rokmi v podobe iniciatívy Trans-Mediterranean Renewable Energy Cooperation (TREC) na tvorbu a využitie obnoviteľnej energie v Stredomorí. Obe tieto inštitúcie vytvorili Nadáciu Desertec (Desertec Foundation), ktorá zoskupila zakladateľské konzorcium na využívanie energetického potenciálu Blízkeho východu, severnej Afriky a Európy (MENA-EU).

Signatármi projektu sa 13. júla stali: ABB, Abengoa Solar, Cevital, Deutsche Bank, E.ON, HSH Nordbank, MAN Solar Millennium, Munich Re, M+W Zander, RWE, SCHOTT Solar a Siemens. Neprehliadnuteľným členom tohto tzv. tucta odvážnych je najväčšia zaisťovňa na svete Munich Re.

„Nastal ideálny čas na rozbehnutie tejto iniciatívy, pretože ochrana klímy sa stáva naliehavou a naše ekonomiky potrebujú nový impulzy,“ skĺbil jednou vetou ekológiu s ekonómiou hovorca zaisťovne Alexander Mohanty. V dvanástke vyniká i globálny gigant Siemens. Jeho hovorca sršal optimizmom nad vyhliadkou, že v mamutích elektrárňach pobežia parné turbíny Siemens.

Sieť ako spoločenstvo

Nadácia Desertec vydala dve informačné publikácie. Prvá, 34-stranová s názvom Biela kniha má vo štvrtom vydaní úplný názov „Čistá energia z púští. Koncept nadácie Desertec pre energetickú, vodnú a klimatickú bezpečnosť“. Druhá, 16-stranová nesie názov „Červená kniha – Prehľad konceptu Desertec“. Predseda dozorného výboru Nadácie Desertec Gerhard Knies ho zhrnul na tretej strane výrečnými slovami: „Na svetové púšte dopadne za šesť hodín viac slnka, ako ľudstvo spotrebuje za celý rok.“

Predseda nemeckej pobočky Rímskeho klubu Max Schön konkretizoval niektoré problémy, ktoré projekt Desertec rieši v severnej Afrike: ochranu životného prostredia, nedostatok vody a živelnú migráciu Afričanov do Európy. Starý sen európskych mysliteľov, technikov, politikov a ekonómov o využití saharského slnka na tvorbu elektrickej energie pre starý svetadiel sa môže v prvej polovici 21. storočia uskutočňovať.

Desertec konečne disponuje účinnou technológiu vrátane cenovo dostupných zrkadiel a vysoko vodivých káblov na prenos nad a pod povrchom Stredozemného mora. Našiel aj investorov ochotných vlievať v nastávajúcich štyroch desaťročiach do vybudovania transkontinentálnej energetickej siete stovky miliárd eur. 

Poučná vizualizácia

Rozsah a komplexnosť siete vyniká na mape. Tá výstižne ukazuje, že projekt integruje všetky druhy obnoviteľnej energie do produkčného a distribučného systému s trasami pretínajúcimi severnú Afriku, Arabský polostrov, Turecko, južnú, západnú a severnú Európu. Z Veľkej Británie zachádza až na Island. Tri zatiaľ pomyselné distribučné trate prelínajú územie Slovenska.

Krajiny zapojené do systému prispievajú, čím môžu, a sú zároveň dodávateľmi i odberateľmi. Island napríklad poskytne geotermálne a vodné zdroje i energiu z vetra. Tú je pripravené dodávať do integrovanej africko-ázijsko-európskej siete i škandinávske Nórsko. Veterná energia sa má vnášať do systému z atlantického pobrežia Afriky a Európy i z brehov európskych morí. Egypt, Balkán a viaceré európske lokality budú poskytovať energiu z biomasy.

Mapa zobrazuje rozmiestnenie prvkov systému koncentrovanej slnečnej energie (CSP), ale aj fotovoltickej energie. Malo by to znamenať koexistenciu CSP (náročnej na techniku a kapitál) s pavučinou fotovoltických produkčných bodov v západnej Európe, kde inštalovanie fotovoltických článkov na strechy rodinných domov nadobúda masový rozsah.

Sieť mozaiky prepojených zdrojov a rozvodov elektrickej energie poteší aj zo strategicko-bezpečnostného hľadiska. Pripomína pôvodnú americkú vojenskú koncepciu informačnej siete internet, ktorá musí ostať funkcieschopnou i pri ťažkých úderoch a prevádzkových výpadkoch.

Všestranný prospech

Povedané jazykom aktuálnej európskej energetiky, malo by ísť diverzifikáciu zdrojov a trás. V mixe energetických zdrojov obnoviteľnej energie však prevláda saharská solárna energia. Ak sa súčasná Európska únia usiluje o znižovanie závislosti od energetického hegemonizmu Ruska či petroarabského sveta, musí si položiť otázku, či neupadne do prílišnej závislosti od severnej Afriky.

Stúpenci projektu Desertec majú na to pripravené dva hlavné argumenty. Po prvé, Desertec dostáva pestrú vlastnícku štruktúru, bez monopolného postavenia niektorého štátu. A po druhé, Európa nemá pokrývať zo zdrojov Desertecu viac ako pätnásť percent svojej spotreby elektrickej energie. Medzi priority Desertecu, ako ich formuloval Rímsky klub, patrí vydelenie kapacít na odsoľovanie morskej vody potrebnej na získavanie úžitkovej a pitnej vody pre severnú Afriku. Bez splnenia tohto predpokladu by sa ťažšie čelilo výčitkám z novodobého surovinového imperializmu.

Prevádzka elektrárenskej sústavy Desertec pohltí nemálo vody. Bez jej zvýšenej dostupnosti sa v Afrike nerozvinie priemysel ani poľnohospodárstvo. Postupujúci proces dezertifikácie severnej Afriky ohrozuje ekosystém európskeho Stredomoria. Odsoľovaním morskej vody si Afrika môže zadovažovať životodarnú tekutinu a Desertec má pomôcť Afrike vyprodukovať energiu potrebnú na odsoľovanie.

Preto sa ráta s tým, že krajiny MENA spotrebujú väčšinu solárnej energie vytvorenej projektom Desertec. Používanie energie z fosílnych palív na odsoľovanie by bolo ekologicky neúnosné. Až z tohto pohľadu vidno, že pre Európu nemusí byť ani tak v hre elektrická energia z Desertecu, ktorú si prepraví cez more, ako tie tri pätiny z vytvorenej energie, ktoré ostanú v Afrike a azda vdýchnu africkej ekonomike nový život.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Mapa - Desertec Foundation, Foto - Flickr.com