Európska centrálna banka od júla 2022 do septembra 2023 v reakcii na vysokú infláciu výrazne zdvihla svoje úrokové sadzby. Jej kľúčová sadzba za niečo viac ako rok vzrástla z nula na 4,5 percenta. Aktuálne štatistiky aj predpoklady o raste cien či vývoji ekonomiky nasvedčujú tomu, že sprísňovanie menovej politiky je pravdepodobne na konci a tento rok sa očakáva znižovanie sadzieb, zhodujú sa ekonomickí analytici.
Čakanie na znižovanie sadzieb
„Hoci miera inflácie už poklesla blízko inflačného cieľa, dôležitejšie je pozrieť sa v tomto prípade aj na takzvanú jadrovú infláciu, ktorá ešte ostáva zvýšená na úrovni približne štyroch percent, stále teda vysoko nad inflačným cieľom ECB,“ priblížil analytik Matej Horňák. Upozornil, že tento druh inflácie je nebezpečnejší, keďže zachytáva inflačné tlaky prichádzajúce najmä z rastu miezd.
Hrozba inflačných tlakov tak naďalej existuje, aj keď je slabšia než v uplynulých mesiacoch. Analytik preto predpokladá, že ECB ponechá svoje sadzby na zvýšenej úrovni ešte určitý čas, kým dôjde k ich poklesu.
„Prvé zníženie sadzieb predpokladáme na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2024. Uvoľnenie sprísnenej menovej politiky môže pokračovať aj po zvyšok roka, nateraz očakávame celkovo dve až tri zníženia sadzieb v priebehu tohto roka,“ avizoval Horňák.
Dopyt po úveroch
Priestor pre pokles úrokových sadzieb ECB prináša klesajúca inflácia a náznaky ekonomického útlmu v eurozóne a globálnej ekonomike, priblížil analytik Tomáš Boháček. Aktuálne finančné trhy očakávajú zníženie o približne 125 bázických bodov.
Sadzby ECB sú pritom „odrazovým mostíkom“ pre banky a tie podľa nich nastavujú, s rôznymi rizikovými a ziskovými prirážkami, aj svoje vlastné úročenie, pripomenul analytik. „Slovenské banky samozrejme nezaostali a pokračovali v roku 2023 v poradí druhým rokom vo zvyšovaní hypotekárnych a úverových sadzieb. Priemerné úrokové sadzby na hypotékach s fixáciou 1 až 5 rokov sa zvýšili z úrovní 3,2 percenta na štyri percentá,“ vyčíslil Boháček.
Vysoké úročenie sa vlani podľa neho premietlo aj v dopyte po úveroch, najmä hypotekárnych. V porovnaní s priemerom roka 2021 bol objem nových hypoték nižší o približne 30 percent. Spotrebné úvery zaznamenali rast priemernej sadzby o 100 bázických bodov na približne šesť percent, dopyt spotrebiteľov po nich však rástol stabilným tempom.
Pri očakávanom poklese úrokov ECB by sa mali tento rok znižovať aj hypotekárne a úverové sadzby. Kým sa tak skutočne udeje, existuje podľa analytika viacero okolností, ktoré ešte vytvárajú priestor pre ich rast zo súčasných úrovní. „Zjednodušene povedané, z dnešného pohľadu očakávam, že v polovici roka budeme na približne rovnakých úrovniach úrokových sadzieb úverov ako dnes,“ doplnil Boháček.
Vplyv bankového odvodu
Aj keď sa predpokladá pokles sadzieb ECB od jari či leta 2024, nie je isté, či príde aj k znižovaniu úročenia hypoték na Slovensku, upozornil finančný analytik Marián Búlik. „Dôvodom je bankový odvod a tiež nedostatočná konsolidácia a možné zvyšovanie úročenia štátnych dlhopisov,“ zdôvodnil.
Pripomenul, že mimoriadny bankový odvod zoberie bankám takmer tretinu zisku, čo je výrazný zásah do ich fungovania a túto stratu sa budú snažiť kompenzovať. Možným problémom je aj rast úročenia dlhopisov. Keďže väčšinu slovenského dlhu kupujú banky, je podľa analytika pravdepodobný prenos zvýšeného rizika do vyššieho úročenia dlhopisov a hypoték.
Ďalšie dôležité správy
