Dokázať, že úniky z plynovodu Nord Stream sú naozaj výsledkom sabotáže zo strany Ruska, bude náročné, pretože dôkazy ležia na morskom dne, aj keď väčšina svetových politikov je presvedčených, že v tom má prsty Kremeľ. Rétorika mnohých je plná hnevu a hrozieb, že svet údajné útoky nenechá bez odpovede, a bude na ne reagovať.
Otázka však znie, ako? Dokázať nado všetky pochybnosti, že išlo o sabotáž zo strany Kremľa bude náročné už len preto, že dôkazy ležia na dne rozbúreného mora a na jeho hladinu prúdi z potrubia množstvo metánu, píše pre Sky News Adam Parsons.
Ešte si počkáme
Na konečnú odpoveď si počkáme, a kým ju dostaneme, môžeme očakávať množstvo špekulácií, zastrených vyhrážok a silných slov. Moskva, samozrejme, akúkoľvek zodpovednosť za únik plynu z potrubia popiera, pričom spolu s ostatnými vyzýva na vyšetrenie celého prípadu argumentujúc tým, že únikom plynu utrpelo Rusko obrovské straty.
Na druhej strane to však celý prípad vyzerá ako klasický príklad práce tímu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý rád vnáša neistotu do okolitého sveta prostredníctvom nepredvídateľných skutkov. Spomeňme len útok nervovoparalytickou látkou v anglickom Salisbury alebo výbuchy v Bulharsku, Moldavsku či Českej republike.
Pozor na ponorky
Ak sa teraz cieľom Kremľa stala energetická infraštruktúra, tak na to budú musieť reagovať európske námorné sily. Nórsko už vyhlásilo, že „zvýši svoju pripravenosť“ v blízkosti ropných a plynárenských zariadení. Britské Kráľovské námorníctvo pred niekoľkými mesiacmi upozornilo, že pri nórskom pobreží zaznamenalo pohyb ruských ponoriek.
Nórsko by v tomto príbehu mohlo zohrať dôležitú úlohu. Nový plynovod spájajúci túto severskú krajinu s Poľskom otvorili totiž predstavitelia oboch štátov takmer presne v čase, keď došlo k výbuchom. Plynovod pomôže Poľsku zbaviť sa energetickej závislosti od Ruska a ešte viac tak skresať príjmy Moskvy z exportu plynu.
Pozor na infraštruktúru
Takže (ak je za útokmi Rusko), tak by mohlo ísť o symbolické gesto, ktorého cieľom je upozorniť zvyšok sveta, že dosah Moskvy netreba podceňovať. Mohlo by to však byť aj čosi oveľa hrozivejšie – prvý krok v útoku na podmorskú infraštruktúru Európy – energetické a komunikačné prepojenia, vďaka ktorým kontinent funguje.
Ide naozaj o hrozbu? Odpoveď na túto otázku pravdepodobne poznajú len za hrubými múrmi Kremľa. Jedna vec je obviniť Moskvu, že si vyhodila do vzduchu vlastný plynovod, oveľa horšie by však bolo, keby sa ukázalo, že Rusko predstavuje hrozbu pre infraštruktúru.
Ďalšie dôležité správy
