Do roku 2050 by mohli mať dve tretiny Európanov prístup k vysokorýchlostnej železnici, ktorá by prepojila všetky európske metropolitné regióny a veľké mestá.
V novo zverejnenej štúdii o rozvoji európskych rýchlotratí to uvádzajú nemecké dráhy Deutsche Bahn.
Východiskom je Green Deal
Rýchle železničné spojenia sa nezaobídu bez investícií, ktoré podľa dráh musí Európska únia a členské štáty navýšiť.
„Teraz plánované infraštruktúrne opatrenia a súčasná výstavba nie sú dostatočné, aby sa do roku 2030 vysokorýchlostná železničná doprava zdvojnásobila,“ uviedli dráhy.
Východiskovým bodom štúdie je takzvaný Green Deal, čo je úniová dohoda o prechode k obnoviteľným zdrojom energií. Táto dohoda počíta so zdvojnásobením európskych vysokorýchlostných tratí do roku 2030 a s ich strojnásobením do roku 2050.
To by znamenalo, že v polovici storočia by sieť vysokorýchlostnej železnice mala okolo 32-tisíc kilometrov namiesto asi 11-tisíc kilometrov, čo je stav podľa údajov z Eurostatu k roku 2019.
„Strojnásobenie vysokorýchlostných tratí v Európe je možné. Akonáhle bude hotová infraštruktúra, bude to pre milióny ľudí na kontinente znamenať výhody atraktívnych spojení a kratšej cestovnej doby,“ povedal Michael Peterson, ktorý je v nemeckých dráhach vo vedení sekcie diaľkovej dopravy.
„Výhody z toho získajú krajiny v strednej a západnej Európe a ešte viac v južnej a východnej Európe. Podľa našich prepočtov a simulácií to bude znamenať rýchlejšie cesty na úplne nových koridoroch a cez nové dopravné železničné uzly," uviedol.
Najväčší budovatelia budú Nemci a Poliaci
Východnej a strednej Európe doteraz vysokorýchlostné železničné prepojenie úplne chýba, čo pred niekoľkými dňami kritizovali premiéri východonemeckých spolkových krajín.
Saský premiér Michael Kretschmer k tomu povedal, že Nemecko stále ešte nie je previazané vysokorýchlostnými traťami s Poľskom a Českou republikou, čo bráni ekonomickému a spoločenskému rozvoju regiónu.
Na nových vysokorýchlostných tratiach, ktoré je do roku 2050 potrebné zrekonštruovať a postaviť okolo 21-tisíc kilometrov, by vlaky mohli jazdiť rýchlosťou okolo 300 kilometrov za hodinu.
Rozvoj vysokorýchlostnej železnice by najväčšiu výstavbu podľa štúdie znamenal pre Nemecko, kedy by sa trate do roku 2050 predĺžili zo súčasných zhruba 1 600 kilometrov na viac ako šesťtisíc kilometrov.
V regióne strednej Európy označujú dráhy za ďalšieho víťaza budovania vysokorýchlostnej siete aj Poľsko, kde by sa dĺžka takýchto tratí do roku 2050 viac ako zdesaťnásobila na asi 2 800 kilometrov.
Ďalšie dôležité správy
