Nový európsky rozpočet je obrovská príležitosť pre Slovensko a jeho vládu, ako minúť peniaze v úzkej spolupráci s regionálnou a územnou samosprávou. Pre TASR to uviedol prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor Trenčína Richard Rybníček s tým, že ak to vláda neurobí dôsledne, neskončí to dobre.

„Treba byť opatrný, ako sa k celému balíku peňazí postaví vláda SR. Som hlboko presvedčený, že to nedopadne dobre, pokiaľ nebudú projekty financované cez takzvané integrované územné stratégie. To znamená v úzkej spolupráci vlády s vyššími územnými celkami, mestami a obcami," skonštatoval R. Rybníček. Pokiaľ bude štát rozhodovať len na úrovni vlády a bez úzkej konzultácie so samosprávami, tak to podľa jeho slov nedopadne dobre. „My sme najbližšie občanom. Presne vieme, čo v danom území treba. Pri integrovanej územnej stratégii sa môžu peniaze veľmi efektívne a rozumne minúť na stredne veľké a veľké projekty," poznamenal prezident ÚMS.

Na snímke minister financií SR Eduard Heger počas tlačovej konferencie Ministerstva financií SR k téme Zverejnenie najnovšej makroprognózy Ministerstva financií SR, Predstavenie veľkej garančnej schémy a Predbežné výsledky auditu v SEPS poukazujú na nehospodárnosť a plytvanie, 23. júna 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavol Zachar
Neprehliadnite

Rezort financií: Európske zdroje by sa mali využiť na reformy, ktoré posunú Slovensko vpred

Richard Rybníček označil za dobrú správu pre samosprávy, ak sa naplnia slová predsedu parlamentného európskeho výboru Tomáša Valáška (Za ľudí). Ten na sociálnej sieti k novému európskemu rozpočtu okrem iného uviedol, že je dobré, že mestá a obce budú mať menšiu finančnú spoluúčasť na eurofondových projektoch.

Na snímke predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.  Bratislava, 23. júna 2020.  FOTO TASR - Michal Svítok
Neprehliadnite

Kollár: Premiér vyrokoval obrovský balík peňazí, legislatíva pripravená nie je

Mesto Bratislava, ktorého primátor Matúš Vallo je viceprezidentom ÚMS, víta, že financovanie projektov z kohézneho fondu zostane na 85 percentách zo strany EÚ, pôvodne sa uvažovalo o 50 percentách. „Bude sa to týkať nového programového obdobia 2021 - 2027, a teda projektov, ktoré sa budú z neho financovať. Bratislave aj ostatným mestám to umožní realizovať viac projektov s menším dosahom na dlh mesta," uviedla pre TASR hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. Bratislava z tohto hľadiska nový rozpočet EÚ víta, mrzí ju však pokles alokovaných prostriedkov na boj s klimatickou krízou, na podporu zdravotníctva a výskumu oproti pôvodným návrhom.

Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom samite v Bruseli v utorok (21.7) nadránom dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii nového koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021 - 2027. Súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur, ktoré si vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdelia krajiny tvrdo zasiahnuté pandémiou. Okrem toho lídri dosiahli aj dohodu o sedemročnom rozpočte EÚ vo výške jedného bilióna eur.