Kým na Slovensku minulý víkend jednoznačne rezonoval hokej, na stretnutí G8 sa sledovalo finále futbalovej ligy majstrov – k radosti Davida Camerona a k smútku Angely Merkelovej Mníchov podľahol Londýnu. No uplynulé dni boli aj o iných, menej tradičných športoch.
Kto by vyhral napríklad majstrovstvá v blafovaní? Vysokí euroúradníci, ktorí akoby mimochodom začali do médií trúsiť poznámky o tom, ako si vedia predstaviť a prakticky riešia odchod Grécka z eurozóny (donedávna v eurospeaku absolútne tabu)? Alebo grécki krajne ľavicoví politici, ktorí Európu dráždia vyhláseniami o odhodlaní udržať sa v eurozóne, no nie za neúnosných podmienok predpísaných Trojkou?
Alebo čo taká nebezpečná disciplína – ktorý národ bude najrýchlejší vo vyberaní úspor. Zatiaľ, zdá sa, osamotene vedú Atény. No objavujú sa správy, že konkurencia im rastie v Španielsku. Keby sa do zápolenia zapojili ďalšie európske krajiny, ktoré by k tomu motivoval napríklad chaos v Grécku, mohlo by to naštartovať drahé preteky.
Ako paradox a cynizmus môže potom vyznievať tvrdenie, že je jedno, čo sa teraz deje v Aténach. Hoci v krajine to vyzerá na drámu antických rozmerov. Juh Balkánu trápi už ani nie veľmi skrytý run na banky (v športovej terminológii hromadný beh Grékov po ešte eurové úspory), volebný pat a čakanie na ďalšie júnové hlasovanie. Spoza toho všetkého vytŕča deklarovaná neochota ďalej sa prispôsobovať „diktátu“ Európy a Medzinárodného menového fondu. Dokonca ani Španieli nie sú teraz podstatní, hoci pyrenejský problém môže byť, vzhľadom na veľkosť španielskej ekonomiky, ešte dramatickejší. Zlý stav bánk, čoraz väčšia nedôvera trhov prejavujúca sa v rastúcich nákladoch krajiny na financovanie verejného dlhu a nervózni obyvatelia, ktorí sa čoraz častejšie zastavujú po hotovosť v bankách, sú nepriaznivými východiskami.
Rozhodujúce ihrisko je stále v strede kontinentu – medzi Berlínom, Parížom a Frankfurtom. Len Angela Merkelová, Francois Hollande a Mario Draghi nakoniec rozhodnú, podľa akých pravidiel bude eurozóna ďalej hrať. A či ich prijmú i arbitri na svetových trhoch.
Hoci to vyzerá, že do skončenia gréckeho krízového maratónu sú ešte celé veky, príliš dlho to trvať nemusí. Ak si Gréci v júni zvolia vládu sľubujúcu míňanie namiesto šetrenia, je pravdepodobné, že eurozóna si prakticky vyskúša, či sa vie zbaviť chorého miesta a prežiť to. Aj keď momentálne je pravdepodobnejšie, že predsa len vyhrajú strany zmierené so škrtmi ako nevyhnutnou podmienkou získania záchranných balíkov peňazí. Eurozóna zostane celistvá. No v každom prípade to bude rekordne bolieť.
Viac o tom, ako si Gréci a Európa posielajú výhražné odkazy a ako sa celá hra môže skončiť, si prečítajte v novom vydaní týždenníka TREND 20/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
