Ruský veľvyslanec v Bruseli Vladimir Čižov tvrdí, že má zásluhu na tom, že niektoré krajiny EÚ platia za ruský plyn v rubľoch. Ostatní diplomati však tvrdia, že nie je vierohodným zdrojom. Ruský veľvyslanec v Bruseli venoval posledných 17 rokov upevňovaniu vzťahov medzi EÚ a Moskvou, píše Sarah Wheatonová, redaktorka portálu Politico.
Vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu dosiahli podľa Čižova vzťahy medzi EÚ a jeho šéfmi v Moskve svoj najnižší bod od ich počiatku pred 30 rokmi.
„EÚ už viac nepovažuje moju krajinu za strategického partnera,“ dodal Čižov, ktorý sám seba nazval „žijúcim pamätníkom“ myšlienky strategického partnerstva medzi Európou a Ruskom.
Prvé trhliny
Namiesto partnerstva možno podľa Wheatonovej vo všeobecnosti nazvať vzťahy Ruska s EÚ chladnými. Blok na Rusko udrel sankciami vo všetkých oblastiach – od luxusného tovaru cez bankovníctvo – a tucty desiatky diplomatov poslal domov.
No vojna na Ukrajine neutícha a európska jednota, pokiaľ ide o závažnosť a rozsah sankcií sa začína trieštiť, konštatuje Wheatonová a dodáva, že blok sa zastavil tesne pred zavedením zákazu na ruský dovoz ropy a plynu, pričom niektoré krajiny zašli až tak ďaleko, že pristúpili na podmienky Ruska a platia za dovozy energií v rubľoch. Podľa Čižova má na tomto ústupku zásluhu aj on sám.
Čižov sa takisto vyjadril, že aj napriek tomu, že Brusel Rusko verejne odmieta, tak v zákulisí diania sa aj naďalej stretáva s veľvyslancami iných krajín vrátane tých, ktoré sú členmi EÚ. „Tento týždeň som počas piatich dní absolvoval tri pracovné obedy,“ prezradil portálu Politico.
Dodal, že je v kontakte s „mnohými ľudmi“, pričom jeho harmonogram je vraj plný Zoom stretnutí a diplomatických obedov. Opakovane však odmietol prezradiť s kým sa stretol či aké krajiny títo ľudia zastupovali.
Nelichotivá povesť
Čižov takisto odmietol poskytnúť podrobnosti o svojej činnosti v Bruseli. Šíri sa o ňom, že hovorí nepravdy. V januári, pár dní predtým, ako Rusko vtrhlo na Ukrajinu, nazval varovania západných vlád týkajúcich sa invázie „hysterickými“, spomína Wheatonová a dodáva, že nedávno sa pre Sky News vyjadril, že akékoľvek obete na civilnom obyvateľstve na Ukrajine nemohli „pochádzať z rúk ruských ozbrojených síl“.
Presne takéto tvrdenia viedli diplomatov z niektorých ostatných krajín k tomu, že Čižova odpísali ako stratu svojho času.
„On (Čižov) je niekto, kto povie úplne čokoľvek, nehľadiac na to, o akú absolútnu nepravdu ide,“ vyjadril sa bývalý americký veľvyslanec v EÚ Anthony Gardner, pričom dodal, že sa rozhodol počas svojho funkčného obdobia (2014 – 2017) s Čižovom nestretnúť. „Vedel som, že by to bola strata času,“ uzavrel Gardner.
Na otázku, či bola jeho komunikačná príručka, ktorá zahŕňa mnoho plošných odmietnutí, pokiaľ ide o zlé skutky Ruska, nejakým spôsobom účinná, sa Čižov vyjadril, že nie je na ňom, aby posúdil, či je jeho presvedčovacia stratégia úspešná, vysoko úspešná či čiastočne úspešná. Musia to podľa neho posúdiť ostatní. „Určite to však nie je úplná katastrofa, inak by si ma tu tak dlho nenechali,“ dodal.
Pálenie mostov
Čižov sa vyjadril, že pokiaľ ide o reakciu Západu na ruskú vojnu na Ukrajine, tak ho nič neprekvapuje. V jeho očiach ide o mylnú reakciu. Nedávna žiadosť Fínska o členstvo v NATO bude mať podľa neho za následok to, že sa Fínsko stane mŕtvym ramenom NATO. Dodal, že európske hospodárstva zasiahnu sankcie v oblasti fosílnych palív viac než Rusko.
Na margo obnovenia vzťahov medzi EÚ a Ruskom Čižov dodal: „Než spálite všetky mosty, myslite na snahy, ktoré budete potrebovať k tomu, aby ste ich opravili.“
„My žiadne mosty nepálime,“ uzavrel Čižov.
Ďalšie dôležité správy
