Odstúpenie Ruska od blokády vývozu obilia z ukrajinských čiernomorských prišlo po nátlaku zo strany rozvojových ekonomík a svedčí o tom, že ruský prezident Vladimir Putin nemôže žonglovať s globálnym juhom, ako si zmyslí, píše Newsweek na základe zistení think-tanku Oxford Economics.
Pomohlo Turecko
Rusko počas víkendu dočasne pozastavilo plnenie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny po útoku na svoju Čiernomorskú flotilu. Podľa Moskvy totiž Kyjev použil na útok námorné koridory zriadené pre vývoz obilia. K uplatňovaniu dohody sa Moskva následne vrátila v stredu po rokovaniach s Tureckom. S obnovením dohody súhlasila po tom, ako od Kyjeva dostala „dostatočné" písomné záruky, že nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku.
Z hodnotenia britského think-tanku však vyplýva, že Moskva zmenila názor najmä pod vplyvom Turecka, ktoré je spolu s Ruskom a OSN garantom dohody a zároveň veľkým hráčom. Sčasti aj preto, že Rusko je pri obchádzaní západných sankcií závislé od Ankary.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je Putinov spojenec a Turecko sankcie na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu neuvalilo. Erdogan v stredu uviedol, že o zaslaní obilnín do afrických krajín rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Pritlačili ho k múru
Analytička Oxford Economics Evghenia Slepcovová pre Newsweek uviedla, že náhlivosť s akou zo strany Ruska prišlo k obratu o 180 stupňov, naznačuje, že medzinárodný tlak bol presvedčivejší ako motivácia Ruska oslabiť Ukrajinu. Podľa Slepcovovej, v tomto prípade nemohlo zapôsobiť nič iné ako vplyv Turecka a globálneho juhu.
Nevieme presne, ako sa Turecku a rozvojovým krajinám podarilo zvrátiť rozhodnutie Ruska, „ale vieme, že keď v júli došlo k dohode, objavili sa správy, že sa tak stalo pod tlakom afrických a blízkovýchodných krajín,“ dodala Slepcovová.