Ruský premiér Michail Mišustin v utorok začne dvojdňovú návštevu Číny, počas ktorej sa má stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a rokovať s premiérom Li Čchiangom. Oznámila to štátna agentúra TASS. Na programe 28. pravidelnej schôdzky šéfov vlád oboch krajín má byť podľa vládneho komuniké rozvoj rusko-čínskych vzťahov, pričom dôraz sa má klásť na praktickú spoluprácu. Vzťahy medzi oboma krajinami sa prehĺbili po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu z vlaňajšieho februára, podľa analytikov však rastie ruská závislosť od Číny.
Vzájomný obchod dosiahne rekord, tvrdí Moskva
„Osobitnú pozornosť (šéfovia vlád) budú venovať rozšíreniu obchodnej a hospodárskej spolupráce a postupu veľkých spoločných projektov v rôznych oblastiach. Plánuje sa prijatie spoločného komuniké a podpísanie viacerých rusko-čínskych dokumentov," avizovala ruská vláda. Spolupráca s Čínou sa podľa nej „rozvíja vo všetkých smeroch".
Moskva uviedla, že koncom tohto roka vzájomný obchod s Čínou dosiahne nový rekord, keď prvýkrát presiahne hranicu 200 miliárd dolárov. Viac ako 90 percent platieb sa uskutočňuje v rubľoch a jüanoch. Podľa ruskej vlády je dôležitý predovšetkým vývoz ropy, uhlia a skvapalneného plynu. Rastie však aj export poľnohospodárskych produktov. Podľa TASS ich dodávky za desať mesiacov tohto roka vzrástli o 63 percent na 6,2 miliardy dolárov.
Spolupráca medzi Ruskom a Čínou sa rozšírila po ruskej invázii na Ukrajinu. Podľa analytikov však ruská závislosť od Číny rastie a Moskve sa doteraz nepodarilo dohodnúť s Pekingom na výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, hoci Gazprom po strate európskeho trhu po invázii ďalšiu zmluvu s Čínou potrebuje.
Vývoz plynu do Číny nedokáže nahradiť európsky trh
Plynovod Sila Sibíri 1, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2019, je hlavnou trasou pre prepravu ruského plynu do Číny. Na projektovanú kapacitu 38 miliárd metrov kubických by sa potrubie malo dostať v roku 2025. V tomto roku by ním malo Rusko dopraviť do Číny asi 22 miliárd metrov kubických zemného plynu. Toto množstvo však nahradí iba osminu skoršieho vývozu Gazpromu do Európy, ktorý na svojom vrchole dosahoval 170 až 180 miliárd metrov kubických ročne, upozornil list The Moscow Times po októbrovej ceste ruského Vladimira Putina do Pekingu.
Cena plynu Gazpromu pre Čínu je takmer dvakrát nižšia ako pre EÚ a pre Turecko: 271,6 dolára za tisíc metrov kubických oproti 481,7 dolára, vyplýva z materiálov k návrhu rozpočtu Ruskej federácie na rok 2024.
Závislosť Ruska od Číny rastie, konštatoval Filip Ivanov z americkej neziskovej organizácie Asia Society. Napriek všetkým vyhláseniam o strategickom partnerstve zostávajú čínske investície v Rusku podľa neho neúmerne skromné. „Čínske spoločnosti sa obávajú politických rizík, druhotných sankcií, korupcie a celkovej nepredvídateľnosti ruského trhu," zhrnul.