Súd v Moskve v pondelok rozhodol, že ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza zostane vo väzbe do 12. decembra. Informovala o tom rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Kara-Murza, ktorý je v Rusku vyhlásený za tzv. zahraničného agenta a obvinený okrem iného aj z vlastizrady, sa v pondelok stal laureátom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva za rok 2022.
BBC s odvolaním sa na ruské štátne médiá minulý týždeň informovala, že podľa vyšetrovateľov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Kara-Murza už dlhší čas spolupracoval s „jednou z krajín NATO", čím oslaboval bezpečnosť Ruska. Za túto spoluprácu údajne dostával 30-tisíc dolárov mesačne.
Kara-Murza je od apríla vo vyšetrovacej väzbe. Bol do nej vzatý pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktorého sa podľa vyšetrovateľov dopustil vo svojich prejavoch v zahraničí.
Väznený aktivista bol niekoľko rokov koordinátorom hnutia Otvorené Rusko. Bol dlhoročným spolupracovníkom ruského opozičného politika Borisa Nemcova, ktorý bol v roku 2015 zavraždený neďaleko hradieb moskovského Kremľa.
Kara-Murza zohral kľúčovú rolu pri prijímaní tzv. „Magnitského zákonov", ktoré uvaľujú sankcie na ruských činiteľov nesúcich zodpovednosť za porušovanie ľudských práv.
Vladimir Kara-Murza bol v rokoch 2015 a 2017 hospitalizovaný s príznakmi otravy. Investigatívny web Bellingcat v súvislosti s tým napísal, že pred prvou hospitalizáciou Kara-Murzu sledovali príslušníci FSB. Kara-Murza sa snažil dosiahnuť, aby sa v kauze začalo trestné konanie pre podozrenie z otravy. Úrady však jeho žiadosti zamietli.
Kara-Murza je v politike už viac ako 20 rokov, pričom mimo Ruska je známy oveľa viac ako v rámci svojej krajiny.
Po tom, ako sa proti nemu v apríli 2022 začalo trestné konanie, ľudskoprávne organizácie Amnesty International a Human Rights Watch ho okamžite uznali za väzňa svedomia a požadovali jeho prepustenie.