Ruský prezident Vladimir Putin zažil dramatický deň. V Rusku bol už po 15-krát po sebe vyhlásený za "Muža roka". Kým v popularite (aspoň tej oficiálnej) medzi Rusmi nemá konkurenciu, ekonomicky sa jeho krajine vodí oveľa horšie.
Ruský rubeľ zažil v utorok najhoršie obdobie od roku 1998, kedy Rusko vyhlásilo bankrot. Šlo o voľný pád, ktorý menu oslabil voči americkému doláru o pätinu. Kým ešte v pondelok sa dolár predával za 58 rubľov, dnes poobede to bolo viac ako 78 rubľov. Situácia sa upokojila podvečer, keď rubeľ posilnil na 72 rubľov za dolár. Ruská mena výrazne oslabila aj voči euru, keď rubeľ mal takmer takú hodnotu ako náš eurocent.
Od začiatku roka rubeľ stratil polovicu svojej hodnoty. Len jedna mena na svete tento rok klesla ešte dramatickejšie: bol to virtuálny bitcoin.
Celej situácii predchádzal drastický krok ruskej centrálnej banky, ktorá v noci zvýšila úrokovú sadzbu o 6,5 percentuálnych bodov na 17 percent. Bol to dobrý krok na posilnenie ruskej meny. Ako sa neskôr ukázalo, že len na štyri hodiny v noci, kedy ruská mena posilňovala. Keď však utorok ráno otvorili oči európski obchodníci, nastala panika a rubeľ sa rozšupol prudko nadol.
Na samotnom oslabení meny nie je nič zlé, ale prudké oslabenie ako v prípade Ruska (v 70. a 80. rokoch bola takzvaná depreciácia módou na riešenie kríz v Latinskej Amerike) prináša obrovské riziká. Ľudia takmer okamžite prichádzajú o úspory, dovozy do krajiny sú zrazu oveľa drahšie a tým, že kúpna sila obyvateľstva klesá z minúty na minútu, vzniká paranoja o vlastné živobytie a bezpečie ťažko zarobených peňazí v banke.
Ako vyzeral priebeh kurzu rubľa voči americkému doláru Zdroj: http://www.investing.com/
Krízové stretnutie Kremľa
Kremeľ prudký pád rubľa pripísal emotívne reagujúcemu trhu a špekulantom. „Je pravda, že na trhu dochádza k turbulenciám, ktoré môžeme z väčšej časti vysvetliť emóciami a špekulatívnou náladou,“ povedal agentúre Ria Novosti hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.
Agentúra Bloomberg informuje, že pre kolaps ruskej meny bude mimoriadne zasadať ruská vláda, informoval o tom premiér Dmitrij Medvedev.
Centrálna banka dala extrémne vysokou sadzbou jasne najavo, že pre ruskú ekonomiku je podstatnejšie udržať na uzde infláciu a stabilitu rubľa (po utorku je jasné, že sa jej to zatiaľ nepodarilo) než nejaký ekonomický rast. Veď, kto by si požičiaval za tak šialené úrokové sadzby?
Tvrdé dopady vyššieho úroku
Ruský server Vedomisti.ru napísal, že tak vysoké sadzby znamenajú koniec bankového systému v Rusku. Portál oslovil senior manažéra banky, ktorý tvrdí, že životné funkcie ekonomiky pri tak vysokých sadzbách nebudú fungovať a reálny sektor mimo toho finančného „čaká smrť“.
Už pri minulom zvýšení sadzieb o jeden percentuálny bod sa objavili podľa televízie Bloomberg komentáre, že sprísnenie menových podmienok sa dotkne aj bánk. Tie budú musieť úvery zdražovať, predpokladá sa, že vďaka tomu sa bude zvyšovať aj podiel nesplácaných úverov.
Vysoké úroky sú nutnou daňou, ktorá postihne dynamiku hospodárskeho rastu, rozvoja investícií a úverovania obyvateľstva. Extrémne vysoké sadzby ľuďom znemožnia brať si hypotéky. Tí, ktorí ich už majú a používajú variabilnú sadzbu, budú mať problém so splácaním.
Na druhej strane je treba ruskej centrálnej banke uznať, že inflácia v krajine je extrémne vysoká – pohybuje sa na úrovni deväť percent a cieľ je rast cien skrotiť aspoň na štyri percentá. Zvýšenie sadzieb by tomu malo, aspoň podľa ekonomickej teórie, výrazne pomôcť, ale len v prípade, že sa podarí zastaviť pád ruskej meny.
Opätovný zásah centrálnej banky sa zopakuje
Podľa ruskej centrálnej banky sa rubeľ nachádza v kritickom stave a naznačuje, že bude musieť znovu zasiahnuť.
V akej forme je ťažké odhadnúť, ale jednou z možností je obmedziť kapitálové toky. Naposledy toto opatrenie využil vlani po prepuknutí krízy Cyprus a v prípade Ruska by to znamenalo, že rozsiahlym obmedzením platieb sa zabráni masovému úniku kapitálu z krajiny.
Scenár kapitálových obmedzení je však málo pravdepodobný, ide skôr o riešenie poslednej inštancie pre prípad, že sankcie proti Rusku prekročia únosnú hranicu.
Oveľa pravdepodobnejší je scenár, že centrálna banka uchlácholí komerčné banky tým, že im rozšíri prístup k lacným úverom a zároveň častejšie ponúkne devízy na kúpu v rámci repo operácií. Bude zrejme naďalej devízovo intervenovať na trhu, v tomto roku na stabilizáciu meny už použila 80 miliárd dolárov a jej dolárové a eurové rezervy sa stenčujú – sú na úrovni 410 miliárd dolárov, čo je päťročné minim.
„Centrálnej banke sa bude len veľmi ťažko stabilizovať rubeľ v situácii, kedy pokračuje výpredaj na ropnom trhu,“ uviedol pre Reuters Vladimir Miklaševskij z Danske Bank. Hlavnou príčinou zlacňovania je ochabovanie dopytu (najmä Číny) po rope, ktorý sprevádza nezvyčajné navyšovaním ťažených objemov.
Cena ropy Brent v utorok prvýkrát za 5,5 roka klesla pod 60 dolárov za barel, teda od júna ide o 50-percentný pokles. Pre Rusko je pritom príjem z ropy extrémne dôležitý.
Výnosy z predaja ropy a plynu tvoria asi dve tretiny ruského vývozu, preto ruský rozpočet musí počítať výrazným výpadkom príjmov. Ruská centrálna banka v pondelok predpovedala, že ekonomika budúci rok klesne zhruba o 4,5 percenta, ak ceny ropy zostanú na terajšej úrovni okolo 60 dolárov za barel.
Kombinácia slabého rubľa, nízkych cien ropy a sankcií pripravili tento rok 15 najväčších ruských oligarchov spolu o 50 miliárd dolárov.
