Rusku už nesmie byť dovolené zneužívať energetickú závislosť ostatných štátov, a Nemecko sa preto od ruských energetických dodávok úplne odpúta. Dnes to na tlačovej konferencii v Berlíne s dánskym ministrom zahraničia Jeppom Kofodom vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková. Zdôraznila tiež, že Nemecko plne podporuje ukrajinský boj proti ruskej invázii a tiež vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Zneužívanie energetickej závislosti
„Rusko už nesmie nikdy zneužívať voči iným krajinám ich energetickú závislosť. To platí pre celú Európsku úniu. Nemecko preto závislosť na Rusku zníži na nulu. A ostatné štáty postupujú rovnako," upozornila Baerbocková. Poznamenala, že škodlivosť závislosti na Rusku bola očividná už v roku 2014, keď Moskva anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila proruské povstanie na Donbase. „O to je teraz dôležitejšie sa od našej závislosti odpútať," povedala ministerka.
Nemecko chce ešte tento rok byť nezávislé na dodávkach uhlia a ropy z Ruska, v prípade plynu je ale nahradzovanie ruských dodávok zložitejšie. Nemecké ministerstvo hospodárstva tak počíta s rokom 2024.
Kľúčom k znižovaniu závislosti na ruských energetických surovinách je podľa Baerbockovej predovšetkým prechod k obnoviteľným energetickým zdrojom. Nemecko chce do roku 2035 získavať elektrinu pre svoju potrebu takmer výhradne z obnoviteľných zdrojov a o desať rokov neskôr chce mať aj uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
Obnoviteľné zdroje
„Obnoviteľné zdroje nie sú len cestou k našej energetickej bezpečnosti a nezávislosti, sú tiež príspevkom k ochrane klímy," povedala Baerbocková.
Nemecká ministerka zahraničia tiež uistila, že Berlín naďalej stojí na strane Ukrajiny. „Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny a právo obyvateľov Ukrajiny na nezávislosť a sebaurčenie. Preložené do nemčiny, chceme, aby Ukrajinci mohli žiť v slobode, mieri a prosperite, ako žijú ľudia v iných európskych krajinách," dodala.
Baerbocková zdôraznila, že Nemecko plne podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO a že svoju podporu demonštruje rýchlou ratifikáciou rozšírenia aliancie. Kofod označil možné prijatie oboch severských krajín za zlomový okamih. „Je to historická chvíľa, po sedemdesiatich rokoch sa severná Európa zjednotí v NATO," povedal.
Výhrady voči NATO
Proti členstvu Fínska a Švédska má výhrady Turecko. Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana obe krajiny držia ochrannú ruku nad skupinami, ktoré Ankara považuje za teroristické. Turecko označuje za teroristickú organizáciu Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a ďalšie skupiny usilujúce o samostatný Kurdistan. Baerbocková však verí, že rozpory sa podarí čoskoro prekonať. O urovnaní sporu je presvedčený aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
„Som si istý, že medzi členskými štátmi vrátane Turecka sa rýchlo podarí získať súhlas so vstupom Švédska a Fínska do NATO," povedal dnes Scholz. Uviedol, že medzi aliančnými členmi Európskej únie takáto podpora je už teraz.
O rozšírení aliancie cez víkend v Berlíne rokovali na neformálnom zasadnutí ministri zahraničia krajín NATO. Šéf českej diplomacie Jan Lipavský po rokovaní ČTK povedal, že nevie o žiadnej inej krajine, ktorá by ako Turecko vzniesla proti členstvu Fínska a Švédska výhrady.
Ďalšie dôležité správy
