Marija Aľochinová, zakladajúca členka ruskej protestnej skupiny Pussy Riot, v apríli utiekla z Ruska. Odišla na Island, kde sa z nej v podstate stala politická utečenka. Od roku 2021 ju pravidelne zatýkali. Dôvody boli rôzne: porušenie hygienických a epidemiologických pravidiel, aktivita na sociálnych sieťach, navštevovanie protestov na podporu uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.
V rozhovore pre The Guardian sa však aj napriek svojmu ťažkému osudu vyhýba slovám, ktoré by celú situáciu iba viac zdramatizovali. Miesto slov, akými sú prenasledovanie, útek, exil či únik, radšej volí fakty. Rozhovor poskytla z neznámeho miesta, keďže z Islandu už medzitým odišla.
Rusko, aké nepoznala
Podľa denníka je na celom príbehu Pussy Riot a následnej reakcii Západu niečo depresívne, no zároveň poučné. Vo svojich začiatkoch sa skupina skladala z umelkýň, spisovateliek, aktivistiek a anarchistiek. Svetové média ju nebrali vážne, bola pre ne iba svojráznou zábavkou.
Nebolo teda prekvapením, že keď ich v roku 2011 poslali za výtržníctvo na dva roky za mreže, tak sa tým na reputácii ruského prezidenta Vladimira Putina nič nezmenilo. Organizácie bojujúce za ľudské práva však už vtedy upozorňovali na to, že sa členky Pussy Riot stali politickými väzenkyňami.
Mesiac po tom, ako ich prepustili, zorganizovali v Soči počas olympijských hier ďalší protest. „To bolo po prvý raz, čo nás aj zbili,“ dodala Aľochinová. Prvýkrát jej vtedy došlo, že Rusko je na tom oveľa horšie než na tom bolo v čase jej pobytu za mrežami.
Na vine sú západné peniaze
O dva týždne neskôr anektoval Putin Krym. To bol prvý bod, z ktorého niet návratu, konštatuje hudobníčka a dodáva, že reakcia Západu ju obzvlášť šokovala. „Nasledovali mierne sankcie, no národy s Ruskom obchodovali aj naďalej,“ vysvetľuje ďalej aktivistka.
Keby po anektovaní Krymu a následnej invázii na Donbas došlo k zavedeniu sankcií, aké máme dnes, určite by sme sa neboli ocitli v problémoch, ktorým dnes čelíme, dodáva. Pussy Riot žiadali o úplné embargo už v rokoch 2014 a 2015. „Možno sa politici báli toho, že ich voliči budú protestovať, že majú v domoch chladno. Ukrajinci teraz nemajú vôbec žiadne domy,“ drasticky zhrnula Aľochinová, ktorá chcela poukázať na výsledok nečinnosti a sebeckosti.
„Peniaze Západu sú základom nášho uväznenia, nášho otrávenia, politických vrážd a teraz už aj vojny na Ukrajine. Naozaj chcem, aby to ľudia pochopili a zastavili to,“ pokračuje hudobníčka. The Guardian sa zamýšľa, či sa nám podarilo pochopiť vážnosť celej situácie. Západ sa síce zhodol na tom, že Putin je tyran a vojnový štváč, no aj napriek tomu má Aľochinová pocit, že Západ jeho vyjadrenia neberie vážne.
Putinove vzory sú výstrahou
Už pred desiatimi rokmi hovoril Putin o svojich hrdinoch a vzoroch. Menoval vtedy aj Josifa Stalina. „Je to najväčší tyran, ktorý utlačoval, znásilňoval náš ľud, zabil našu kultúru, zabil všetkých mojich obľúbených umelcov, niektorých osobne. Je to vážna výstraha," uzatvára Aľochinová s tým, že ak budeme pozorne počúvať, tak pochopíme, kam to celé smeruje.
Ďalšie dôležité správy
