Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore pre denník The Financial Times uviedol, že „v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky na mierové urovnanie vojny na Ukrajine", a vyzval členov západnej Aliancie, aby počas zimy naďalej dodávali Kyjevu zbrane, pretože Rusko akiste pripravuje jarnú ofenzívu.
Jens Stoltenberg tak reagoval na špekulácie o možnosti diplomatických rozhovorov, o ktorých sa zmienili čelní západní predstavitelia.
„Podmienky na rozhovory teraz nie sú, pretože Rusko neprejavilo žiadne známky toho, že by sa zapojilo do rokovaní, ktoré rešpektujú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny," vysvetlil generálny tajomník NATO v rozhovore pre FT.
Rozhodnúť sa musia Ukrajinci
„Je na Ukrajincoch, aby rozhodli, kedy je ten správny čas začať rokovať a dohodnúť podmienky," dodal Stoltenberg. „Väčšina vojen, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj táto vojna, sa skončí pri rokovacom stole."
Snaha bola
Americký prezident Joe Biden minulý týždeň povedal, že je ochotný hovoriť s Vladimirom Putinom na tému ukončenia konfliktu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz zase v predošlých dňoch využil telefonát s Putinom na to, aby ruského lídra vyzval „čo najrýchlejšie dospieť k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských vojsk".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyvolal pred pár dňami rozruch svojím vyhlásením, že západné krajiny musia pripraviť budúcu „bezpečnostnú architektúru" a poskytnúť „záruky Rusku v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu".
Rozhovory o možnom urovnaní s Moskvou, najmä pod vedením západných mocností, znepokojili Kyjev a jeho jastrabejších východoeurópskych spojencov.
Ruský pokus o zmrazený konflikt
Jens Stoltenberg varoval, že Moskva sa snaží o „prestávku" v bojoch, aby sa pripravila na obnovenie útoku začiatkom budúceho roka.
„Rusko sa v skutočnosti pokúša o akési zmrazenie tejto vojny, aspoň na krátky čas, aby sa mohlo preskupiť, opraviť svoju techniku, zotaviť sa a pokúsilo sa začať väčšiu ofenzívu na jar budúceho roka," povedal a vyzval spojencov, aby naďalej posielali Kyjevu zbrane.
„Teraz má Ukrajina dynamiku," tvrdí Stoltenberg. „Nemôžem konkretizovať, ktoré systémy obrany ešte zvažujeme Ukrajine poskytnúť,“ vyjadril sa šéf NATO, pričom prezradil, že by Aliancia chcela dať brániacej sa krajine viac zbraní.
„Paradoxom je, že čím viac si želáme mierové, vyjednané riešenie, ktoré zabezpečí, že Ukrajina zvíťazí, tým naliehavejšie je, aby sme poskytli Ukrajine vojenskú podporu," spresnil.
Vzťahy sa do normálu nevrátia
Stoltenberg uviedol, že NATO sa snažilo nadviazať s Ruskom kontakty ešte pred vojnou a riešiť bezpečnostné obavy, ktoré vzniesol Putin, a že rozhodnutie Moskvy napadnúť Ukrajinu bude mať „dlhodobé dôsledky".
„Musíme si uvedomiť, že keď sa táto vojna skončí, neznamená to, že sa môžeme vrátiť k nejakým dobrým alebo normálnym vzťahom s Ruskom," povedal Stoltenberg a dodal, že NATO musí byť „pripravené na dlhodobé zložité vzťahy s Ruskom, čo znamená, že musíme investovať do našej obrany".
Chýba vôľa
Západní predstavitelia z oblasti obrany a spravodajských služieb však off record tvrdia, že ani jedna zo strán sa v súčasnosti nezdá byť ochotná začať potenciálne mierové rokovania, a že postupné znovuzískanie predtým obsadeného územia Ukrajinou v posledných mesiacoch ukázalo, že Kyjev má na bojisku navrch.
Ďalšie dôležité správy
