Podľa denníka, ktorý sa odvoláva na anonymné zdroje z generálneho štábu a vedenie ministerstva, sa nové obmedzenie v ozbrojených silách pripravuje už niekoľko mesiacov v spolupráci s tajnými službami, zodpovednými za ochranu štátneho tajomstva.

Nedávno náčelník ôsmeho oddelenia generálneho štábu, ktorý zodpovedá za informačnú bezpečnosť a šifrovanie, generálporučík Jurij Kuznecov zostavil prehľad mobilných zariadení, ktoré je povolené používať. Zoznam zahŕňa jedenásť mobilov štyroch rôznych výrobcov (Nokia, TeXet, Alcatel a Samsung), ktorých cena sa pohybuje od 688 do 2 313 rubľov (od 10 do 33 eur) a ktoré spĺňajú hlavné požiadavky, vrátane zabudovaného budíka či možnosti pripojenia slúchadiel.

Ministerstvo podľa denníka v posledných rokoch zažilo nemálo problémov kvôli úniku informácií: napríklad počas vojenského obsadenia Krymu si vojaci na pamiatku robili fotografie v ukrajinských kasárňach, ktoré neskôr kolovali po sociálnych sieťach a internete. Snímky sa potom na Západe používali ako dôkazy ruskej agresie, podobne ako obrázky vyhotovené na bojisku v Donbase na východe Ukrajiny.

Naposledy vyvolali rozruch fotografie poškodených lietadiel po mínometnom ostreľovaní ruskej leteckej základne v Sýrii, ktoré urobil jeden z vojakov svojím mobilom. Od zákazu si ministerstvo sľubuje aj to, že pomôže s únikmi tajných dokumentov do médií.

Zákaz sociálnych sietí

Už koncom minulého roka ministerstvo „odporučilo“ vojakom a civilným zamestnancom, aby sa zriekli sociálnych sietí. V budúcnosti by mal byť tento zákaz zakotvený v zákone, ale podľa denníka sa dá ľahko obísť zriadením účtu pod falošným menom.

S mobilmi je situácia o to zložitejšia, že podľa neoficiálnych informácií si aj vedenie rezortu zvyklo na viacúčelové prístroje a moderných výdobytkov sa nikto zriekať nemieni. Pripravovaný zákaz sa navyše podľa jedného nemenovaného dôstojníka dá aj obísť: kúpi sa jednoduchý mobil, ktorý ma vojak stále pri sebe, aby ho v prípade potreby ukázal náčelníkom, ale vo vrecku má aj smartfón s vypnutým zvonením. Reakciu ministerstva sa denníku nepodarilo získať.

Skupina investigatívnych novinárov Bellingcat na základe fotografií z mobilných telefónov na sociálnych sieťach vystopovala celú cestu ruskej protilietadlovej rakety aj dvoch desiatok ruských vojakov, ktorí sa v júli 2014 údajne podieľali na zostrelení malajzijského civilného boeingu z letu MH17 s takmer troma stovkami ľudí na palube. Podľa Bellingcat boeing zostrelila na východe Ukrajiny protilietadlová raketa Buk, pochádzajúca pôvodne od 53. Protilietadlovej raketovej brigády, dislokovanej neďaleko Kurska v centrálnom Rusku. Rusko a separatisti akýkoľvek podiel na tragédii popierajú.