Rusko, Bielorusko a Kazachstan dnes v Moskve urobili prvý krok k vytvoreniu Eurázijského hospodárskeho zväzu, nového zoskupenia v postsovietskom priestore, ktoré vzniká podľa návrhu ruského premiéra Vladimira Putina. Prezidenti Dmitrij Medvedev, Alexander Lukašenko a Nursultan Nazarbajev podpísali spoločné vyhlásenie. To má predstavovať „cestovnú mapu“ ďalšej hospodárskej integrácie. Dohodli sa aj na zriadení Eurázijskej hospodárskej komisie.
„Urobili sme veľký krok k vytvoreniu Eurázijského zväzu, zoskupenia, ktoré bude ovplyvňovať budúcnosť našich krajín,“ vyhlásil po podpise hostiteľ D. Medvedev.
Všetky tri krajiny sú od vlaňajška spojené colnou úniou, ktorá má od Nového roka prerásť do spoločného hospodárskeho priestoru s voľným pohybom nielen tovarov, ale aj služieb, kapitálu a pracovných síl. Ďalšou etapou integrácie má byť Eurázijský hospodársky zväz so spoločnými pravidlami a možno aj spoločnou menou, ktorý má vzniknúť v roku 2015.
Už od Nového roka má fungovať Eurázijská hospodárska komisia, aby riadila colnú úniu a spoločný hospodársky priestor; prezident D. Medvedev hneď po podpise odoslal dohodu na ratifikáciu do parlamentu. Na čelo komisie sa má podľa tlače postaviť doterajší ruský minister priemyslu Viktor Christenko.
Deklarácia podľa Kremľa ubezpečuje, že spoločný hospodársky priestor je založený na pravidlách a zásadách Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a „v každej etape je otvorený vstupu ďalších štátov“.
Podľa médií už záujem prejavuje stredoázijské Kirgizsko, ale proti takémuto kroku je vraj Kazachstan.
Vzájomný obchod Ruska, Bieloruska a Kazachstanu podľa ruských údajov dosahuje 500 miliárd dolárov. Podľa predsedu jedného z ruských podnikateľských zväzov Borisa Titova sú ale odbytiská v Bielorusku a Kazachstane pomerne malé a vytvorenie colnej únie zatiaľ pocítili len podniky, ktoré na týchto trhoch boli prítomné už skôr: vybavovanie dokumentov sa zjednodušilo. Ďalšie etapy integrácie by však mohli podnietiť Rusko k liberalizácii, z ktorej by mohli ťažiť aj ďalšie firmy. „U nás sociálne odvody predstavujú 30 percent, v Kazachstane 11 percent a práva investorov sú tam lepšie chránené než u nás,“ konštatoval B. Titov v denníku Vedomosti.
Vytvorenie Eurázijského zväzu z bývalých sovietskych republík navrhol v októbrovom článku pre denník Izvestija ruský premiér V. Putin a návrh bol prijatý ako súčasť programu nadchádzajúceho šesťročného prezidentstva.
Ruskí komentátori usúdili, že návrh nepochybne zaboduje u voličov, dosiaľ nostalgicky spomínajúcich na Sovietsky zväz, hoci sám premiér zámer znovu oživiť ZSSR popieral. Ale celkovo na plán hľadeli skepticky. Predchádzajúce integračné pokusy sa totiž nevyznačovali efektivitou: Moskva a Minsk sa už druhé desaťročie snažia vytvoriť súštátie, ktoré však zostáva len na papieri, zatiaľ čo obe krajiny medzitým stihli zviesť už štyri obchodné vojny o plyn, ropu a mlieko. Eurázijský zväz by na úspech potreboval aj Ukrajinu, ale Kyjev dosiaľ dáva prednosť zóne voľného obchodu s Európskou úniou.
Foto - SITA / AP
