Právny predpis v tejto súvislosti počíta aj s finančným postihom platobných systémov, ktoré jednostranne vypovedia svoje služby.

Podľa nového zákona si napríklad operátori pôsobiaci v Rusku budú musieť založiť špeciálny účet v ruskej centrálnej banke, ktorý má slúžiť ako garančný fond.

Visa a MasterCard poskytovanie svojich služieb ľuďom postihnutým sankciami zastavili v marci. Ruský prezident Vladimir Putin nad ich krokom vyjadril poľutovanie a vyslovil sa za vytvorenie vlastného ruského systému elektronických platieb.

Spoločnosť MasterCard podľa agentúry ITAR-TASS už vyslovila nad čerstvo schváleným zákonom „hlboké znepokojenie“. „V tejto chvíli hodnotíme jeho možné dopady na našu obchodnú činnosť i na činnosť našich partnerov,“ citovala agentúra z vyhlásenia firmy.

Obmedzenie transakcií s platobnými kartami zo strany Visa a MasterCard podľa ruských médií spočiatku postihlo asi pol milióna klientov siedmich ruských bánk. Podľa agentúry Reuters však obe spoločnosti služby neskôr prevažne obnovili.

Aktualizované 26. apríla 2014 o 19.35:

Prekvapivé piatkové rozhodnutie ruskej centrálnej banky zvýšiť úrokové sadzby posilňuje hrozbu, že sa ruská ekonomika dostane do recesie. Uviedol to podľa agentúry Interfax námestník ruského ministra hospodárskeho rozvoje Andrej Klepač.

Ruská centrálna banka v piatok zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu zo 7 na 7,5 percenta. Banka uviedla, že tak reaguje na stúpajúce inflačné riziká. Podľa A. Klepača však tento krok povedie skôr k spomaleniu hospodárskeho rastu ako k zníženiu inflácie.

Ruská ekonomika má v poslednom čase problémy s negatívnymi následkami napätia medzi Kremľom a západnými krajinami, ktoré je dôsledkom postupu Ruska voči Ukrajine. Ruský rubeľ v dôsledku ukrajinskej krízy od začiatku roka oslabil voči doláru zhruba o 9 percent, čo tlačí nahor spotrebiteľské ceny.

Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová v sobotu podľa agentúry Reuters upozornila, že kurz rubľa by sa mal teraz stabilizovať a dokonca by mohol posilniť, ak ho nezasiahnu ďalšie vonkajšie šoky. Dodala, že kým nebudú výkyvy rubľa ohrozovať finančnú stabilitu, ponechá centrálna banka tvorbu kurzu v rukách trhu. „Ak však nastane ohrozenie finančnej stability, bude sa [centrálna banka] samozrejme angažovať,“ vyhlásila guvernérka.

Západné krajiny kvôli postupu Moskvy voči Ukrajine uvalili sankcie na niektorých ruských predstaviteľov a pohrozili aj hospodárskymi sankciami voči Rusku. Napätie medzi Moskvou a Západom viedlo k citeľnému odlivu kapitálu z Ruska. Centrálna banka už začiatkom marca prekvapila finančné trhy výrazným zvýšením kľúčovej úrokovej sadzby z 5,5 na 7 percent.

Nabiullinová začiatkom apríla predpovedala, že tempo rastu ruskej ekonomiky tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou klesne pod jedno percento. Svetová banka nedávno varovala, že ruská ekonomika by tento rok mohla v dôsledku ukrajinskej krízy klesnúť až o 1,8 percenta.

Aktualizované 27. apríla 2014 o 18.10:

Tretia najväčšia ruská banka Gazprombank v marci presunula takmer 7 miliárd dolárov (5,06 miliardy eur) do ruskej centrálnej banky. Informoval o tom portál Teraz.sk. Podobne ako ďalšie finančné inštitúcie znižuje vklady v zahraničných bankách, kde hrozí riziko, že budú z dôvodu medzinárodných sankcií zmrazené. Podľa agentúry Reuters je dôvodom týchto krokov vyostrenie ukrajinskej krízy.

Presun prostriedkov Gazprombank vyplýva z údajov publikovaných ruskou centrálnou bankou. Podľa expertov bol presun veľmi neobvyklou udalosťou, keďže Gazprombank takmer nepoužíva svoj účet v centrálnej banke na devízové operácie. Gazprombank sa k uvedeným informáciám odmietla vyjadriť.

Krok Gazprombank je súčasťou trendu, v rámci ktorého ruské banky presúvajú prostriedky do Ruska a znižujú riziko ich zmrazenia v prípade rozšírenia sankcií zo strany Západu kvôli ukrajinskej kríze.

Sankcie zo strany USA sa zatiaľ dotkli len jednej ruskej banky, ale niektorí americkí senátori žiadajú, aby sa týkali aj plynárenského giganta Gazprom, ktorý založil Gazprombank a je jej menšinovým akcionárom, ako aj ostatných veľkých ruských bánk.