Plánované pôžičky zo zahraničia by podľa S. Storčaka mali nahradiť vyššie rozpočtové príjmy vďaka slabšiemu rubľu a vysokým cenám ropy. Rubeľ od začiatku roka voči doláru poklesol asi o šesť percent. Pokles rubľa zvýšil príjmy z daní z predaja ropy a plynu, ktoré tvoria zhruba polovicu príjmov federálneho rozpočtu.
S. Storčak podľa agentúry Reuters povedal, že kurz rubľa a vývoz sú teraz pre rozpočet výhodné. Je teda nádej, že rozpočet tento rok vykáže prebytok alebo minimálne nulový schodok. To umožní štátu požičať si menej peňazí.
Ruský minister financií Anton Siluanov vo februári povedal, že Rusko by mohlo mať tento rok vyrovnaný rozpočet. Zároveň oznámil, že ministerstvo si zrejme požičia na domácom trhu len 400 miliárd rubľov (asi 8,4 miliardy eur) namiesto plánovaných 800 miliárd rubľov (16,8 miliardy eur).
Výnosy ruských eurobondov sú kvôli ukrajinskej kríze v poslednom čase na vzostupe. Napríklad výnosy dlhopisov so splatnosťou v roku 2023 stúpli 25. apríla na vrchol 5,73 percenta. Odvtedy sa síce znížili na súčasných 4,88 percenta, podľa analytikov je však pravdepodobné, že náklady Ruska na úvery zostanú nestabilné, pretože kríze pokračuje.
Zdroj: SITA/AP
Hospodársky rast Ruska sa tento rok ešte viac spomalí, ak sa nepodarí čo najskôr stabilizovať situáciu na Ukrajine. V utorok to po rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou povedala šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová. MMF už predtým znížil prognózu tohtoročného ruského hospodárskeho rastu z očakávaného 1,3 percenta na 0,2 percenta HDP.
„Už teraz vidíme následky nestabilnej situácie na Ukrajine. Prognózu hospodárskeho rastu Ruska sme už korigovali smerom nadol na 0,2 procenta na tento rok a na jedno percento na rok 2015, aj to za predpokladu, že sa podarí situáciu vyriešiť. Ak sa to nestane, tak sa kvôli pretrvávajúcej neistote situácia ešte zhorší,“ povedala Lagardeová.
Zdôraznila pritom, že napriek prisľúbenej úverovej pomoci MMF Ukrajine v rozsahu 17 miliárd dolárov (12,4 miliardy eur) sa nepodarí Ukrajinu hospodársky stabilizovať, kým bude trvať politické napätie. „Dúfame preto, že každá zo zúčastnených strán vrátane Ruska bude spolupracovať na tomto stabilizačnom procese,“ povedala Lagardeová. Prvým dôkazom o návrate k politickej stabilite by podľa nej boli úspešne usporiadané prezidentské voľby 25. mája.
Podporu usporiadania prezidentských volieb prisľúbila za nemeckú vládu Angela Merkelová. Zároveň apelovala na Moskvu, aby urobila to isté. „Urobím všetko pre to, aby som pomohla zabezpečiť, že tieto voľby budú reprezentatívne a že ich výsledok budeme môcť uznať,“ povedala Merkelová. „Vyzývame všetkých, aby prispeli ku konaniu volieb. Aj Rusko,“ zdôraznila.
Aktualizované 14. mája 2014 o 13.55:
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v stredu varovala pred negatívnymi následkami ukrajinskej krízy na svetovú ekonomiku. Zároveň výrazne zhoršila súhrnné vyhliadky 34 rozvíjajúcich sa krajín, v ktorých pôsobí, vrátane Ruska a Ukrajiny.
Banka predpokladá, že ekonomika týchto 34 štátov tento rok vzrastie len o 1,4 percenta. V januárovej prognóze pritom počítala s rastom o 2,7 percenta. Na Ukrajine teraz EBOR očakáva prepad ekonomiky o 7,5 percenta, kým v januári ešte predpovedala rast o 1,5 percenta.
Banka očakáva, že ruská ekonomika bude tento rok stagnovať. Predchádzajúca prognóza pritom počítala s rastom o 2,5 percenta. EBOR navyše upozornila, že v prípade jej pesimistickejšieho scenára by ruská ekonomika vstúpila do recesie.
Západné krajiny kvôli postupu Moskvy voči Ukrajine uvalili sankcie na vybraných ruských predstaviteľov i podniky, čo vystrašilo investorov a spôsobilo výrazný odliv kapitálu z Ruska. Podľa nedávnej správy MMF ruská ekonomika už zažíva recesiu.
Odhad tohtoročného rastu rozvíjajúcich sa ekonomík strednej Európy a Pobaltí ponechala EBOR bez zmeny na 2,2 percenta. Na Slovensku ráta banka tento rok naďalej s dvojpercentným hospodárskym rastom.
