Udalosti pondelňajšej noci vyvolali na Kaukaze veľmi rozdielne emócie. Zatiaľ čo v Azerbajdžane sa napriek zákazu vychádzania hromadne oslavovalo, tak v arménskom Jerevane dav rozzúrených demonštrantov prenikol do budovy parlamentu a na úrad vlády.
Rozdielne nálady sú dôsledkom trojstrannej mierovej dohody medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom ohľadom konfliktu prvých dvoch v Náhornom Karabachu. Po sérii niekoľkých kľúčových prehier bolo Arménsko nútené podpísať dohodu prakticky rovnú kapitulácii. Na Kaukaze nastalo nové rozdávanie kariet.
Azerbajdžanské víťazstvo
Konflikt v oblasti Náhorného Karabachu nie je len otázkou posledných týždňov. Táto kedysi etnicky pestrá oblasť je predmetom dlhodobého sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý na prelome 80-tych a 90-tych rokov prepukol do otvoreného vojenského konfliktu.
Vtedy vojnu vyhralo Arménsko a diktovalo Azerbajdžanu svoje požiadavky, pričom získalo pre seba nielen Arménmi obývanú oblasť Náhorného Karabachu, ale aj viaceré azerbajdžanské okresy. Celé územie však podľa medzinárodného práva naďalej zostalo oblasťou Azerbajdžanu.
Od podpísania tzv. Biškeckého protokolu v roku 1994 sa vojenské potýčky v oblasti stali bežnou rutinou. Konflikt však opätovne eskaloval koncom septembra, kedy azerbajdžanská armáda spustila ofenzívu proti lokálnym proarménskym separatistom podporovanými arménskou armádou.
Na začiatku sa zdalo, že omnoho menšie a chudobnejšie Arménsko bude schopné odolať ofenzíve čerstvo modernizovanej armády Azerbajdžanu. S každým ďalším dňom bojov však začalo byť zrejmé, že Baku sa poučilo zo svojich predošlých prehier a na vojnu sa patrične pripravilo.
Furious protesters stormed Armenia’s parliament after the country signed a Russian-brokered peace deal to end the war in Nagorno-Karabakh. pic.twitter.com/TOD2CAsFRq
— Al Jazeera English (@AJEnglish) November 10, 2020
Zlomovým okamihom konfliktu však bolo obsadenie Šuše, druhého najväčšieho mesta arménskych separatistov z republiky Arcach. Azerbajdžanská armáda sa tým nielen priblížila k hlavnému mestu regiónu Stepankert, ale aj odrezala hlavnú komunikačnú tepnu medzi Arménskom a separatistami.
Arménska kapitulácia
Séria niekoľkých porážok na bojovom poli v kombinácii s blížiacou sa zimou prinútili Arménsko sadnúť si za rokovací stôl. Napriek hromadnej mobilizácii a podpore obyčajných Arménov, vláda Nikola Pašinjana si uvedomila, že pokračovanie vo vojne sa môže skončiť úplnou prehrou.
Ruské mediátorské služby nikdy neprichádzajú lacno a teraz sa o tom presvedčili aj Arméni
Do mierového procesu zasiahla aj Moskva, ktorá považuje obe krajiny za oblasť svojho strategického záujmu a počas celého trvania konfliktu sa pokúšala konať z pozície mediátora.
Výsledným produktom trojstranných rokovaní v Moskve je nový poriadok na Kaukaze. Azerbajdžan si ponechá všetky obsadené oblasti vrátane strategického uzla pri meste Šuša a zároveň získa kontrolu nad siedmimi okresmi obklopujúcimi Náhorný Karabach. Jerevan musí taktiež sprístupniť komunikačný koridor medzi Azerbajdžanom a jeho enklávou v Nachičevane.
Najväčším arménskym ústupkom je však niečo iné.
Rusko kaukazským mierotvorcom
Ruské mediátorské služby nikdy neprichádzajú lacno a teraz sa o tom presvedčili aj Arméni. Cenou za mier nie je len odstúpenie veľkej časti sporných oblastí, ale aj prítomnosť ruských mierotvorcov. Napriek tomu, že Arménsko dlhé roky odporovalo tejto myšlienke, ktorá robí z Moskvy faktického vládcu arménsko-azerbajdžanského pohraničia, Jerevan nemal na výber.
Smerom k novému pohraničnému pásmu už smeruje takmer dvetisíc ruských vojakov a takmer 500 kusov vojenskej techniky. Ruskí vojaci nebudú len zabezpečovať pohraničie, ale aj strategický Lačinský koridor spájajúci Arménsko so zvyškami separatistického Arcachu.
Objektív: Rusko svetovým mierotvorcom? V Náhornom Karabachu to zatiaľ príliš nevyšlo
Moskva týmto krokom nielen zabezpečila mier, ale aj posilnila svoju pozíciu v Arménsku. Krajina považovaná za najjužnejšiu baštu kresťanstva na Kaukaze bola už dlhší čas závislá od obchodu s Ruskom a od ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Tureckom. Čoskoro Moskva bude rozhodovať aj o kľúčových dopravných uzloch v regióne.
Aj keď túto vojnu o Náhorný Karabach vyhral Azerbajdžan, reálnym víťazom geopolitickej hry je Moskva. Nielenže získala obrovskú páku na Arménsko, ale si zabezpečila aj povesť a mediálny obraz mierotvorcu.
Neistá budúcnosť
Delostrelecké bombardovanie a vzájomné útoky ustáli, politické napätie však nie. Zatiaľ čo celý Azerbajdžan vrátane prezidenta Ilhama Alijeva oslavuje historické víťazstvo, nad Jerevanom sa sťahujú mračná.
Tá istá nacionalistická rétorika, ktorá bola jedným zo základných pilierov moci premiéra Nikola Pašinjana, sa teraz obrátila proti nemu. Národ pripravený a burcovaný štátnou propagandou do zúfalého boja proti vonkajšej invázii prijal premiérovu kapituláciu ako zradu.
Do ulíc vyrazili tisíce ľudí, opozícia žiada premiérovu hlavu a prezident hovorí o tom, že premiér sa dohodol s Azerbajdžanom a Ruskom za jeho chrbtom. Toto je iba prelúdium toho, čo čaká Arménsko v nasledujúcich týždňoch.
Vládu Nikola Pašinjana a celé Arménsko čaká neistá budúcnosť. Vojna nepriniesla len tisíce obetí, ale aj oživila pretrvávajúcu nenávisť medzi národmi. Je len otázkou času, kedy sa Azerbajdžan sa rozhodne pre relokáciu predtým vyhnaného azerbajdžanského obyvateľstva do zničených osád Náhorného Karabachu.
Jedno je isté, toto nie je definitívny koniec konfliktu o Náhorný Karabach.
